Adela Vinczeová: Vždy keď ukazujeme jedným prstom na niekoho, tri ukazujú na nás.

Ahoj Adela, ešte raz by sme sa ti chceli poďakovať za prijatie ponuky na rozhovor. Keďže môj osobný názor je, že Adelu Banášovú, teraz už Vinczeovú pozná minimálne na Slovensku každý, preto by som rada tento rozhovor smerovala skôr na zaujímavosti z tvojho života, príbeh tvojej práce a životného štýlu. Si žena veľmi inteligentná, reprezentatívna a najmä ščítaná, čo je v dnešnej dobe „vražedná kombinácia“. Povedz nám prosím, teda ak môžeš takto na začiatok, tvoje tajomstvo úspechu, je aké ? 

Tajomstvo môjho úspechu je tak tajné, že nie je známe ani mne. Neviem ho presne definovať. Ale vypozorovala som jednu vec – že keď človek počúva čo mu život naznačuje, nechá sa posúvať prirodzene tam , kde cíti že by to mohlo byť ono, keď netlačí na pílu a nesnaží sa byť niekde, kde  byť nemá keď jeho zámer nie je sláva alebo pochvala, tak sa darí. Ale to nie je nič nové.

Adela, vo viacerých televíznych reláciach si spomínala, že tvoje útle detstvo začalo za hranicami Slovenska a to presnejšie v Nemecku, kde tvoj ocko musel vycestovať za prácou. Priblíž nám prosím čo si tam ako malé dievčatko robila ? 

Keďže išlo ešte o socík, tak sme boli „len“ vo východnom Nemecku. Otec tam mal prácu na ambasáde a ja som ako každý slušný občan môjho veku chodila do škôlky. Do nemeckej samozrejme. Tri mesiace som zo šoku nerozprávala vôbec a potom som začala hovoriť aj po slovensky aj po nemecky. 

Určite aj vďaka tejto skúsenosti, si taká zbehlá v jazykoch, poznaní rozličných kultúr a národností. Keď sme už pri kultúre, ako tvoju vysokú školu si si vybrala Univerzitu Komenského v Bratislave, odbor Kulturológia, čo ťa viedlo k takémuto rozhodnutiu ? Súvisí s tým nejako aj tvoja stredná škola, ktorú si študovala pred tým alebo výber podľa rodičov ?

Po gymnáziu som mala rok pauzu a nevedela som presne či a čo budem študovať. Už som mala za sebou trojročnú prax v Teleráne ako redaktorka a rok moderovania vo FUN rádiu. Mala som pocit, že to nestačí, že pri práci v komerčných médiách by človek mohol ľahko skĺznuť do jednej bubliny. Takže som si zvolila kulturológiu na vyváženie. Poradila mi to jedna známa a bola to dobrá rada.

V súčasnosti si najmä známa ako moderátorka televíznych show a rôznych podujatí. V minulosti sme ťa pravidelne vidávali na televíznych obrazovkách pri moderovaní SuperStar. Môžeme povedať, že tento projekt bol pre tvoju kariéru prelomový, čo bolo pred tým ? Ako vôbec tvoja moderátorksá kariéra začala ?  Mala si vždy taký pocit že to s moderovaním dosiahneš ďaleko a staneš sa najlepšou moderátorkou súčasnosti ?

Nemala som nikdy nijaké plány ani predstavy. Mala som 16 keď hľadali do Telerána foxíkov – ľudí, ktorí v zime pobehujú po ulici a robia ankety, alebo krátke reportáže. Tri roky som sa v tom zdokonaľovala, vedela som urobiť šot, neskôr aj živý vstup. Potom som v rádiu počula, že vyhlásili konkurz do FUN rádia a tak som išla. Uspeli sme dve. Vera Wisterka a ja. Po tomto už išlo nejako postupne. Superstar som moderovala 4 krát a po československej som si povedala, že stačilo, Úžasná skúsenosť, ktorá mi dala v práci ohromne veľa. Som vďačná STV a Petrovi Nunézovi, že nám s Pycom ako pomerne neznámym tváram dali šancu. No a teraz je to už 10 rokov, čo Superstar nemoderujem. 

Možno nie všetci čitatelia, najmä mladšia generácia vie, že spolu so Sajfom ste v roku 2006 vydali spoločnú knižku „Veci, o ktorých viete pomerne málo.“. A ktorá sa stala najpredávanejšou knižkou za rok 2006. Neplánujete také niečo spolu  zopakovať ? 😀

To by sme museli so Sajfom občas aspoň zájsť na kávu. My sme mali k sebe veľmi blízko veľa rokov. Boli sme ako brat a sestra. S nikým som sa nevedela tak zabaviť, porozprávať, byť uvoľnená ako so Sajfom. Ale prirodzene prídu do života zmeny, ktoré to už až tak nedovoľujú. Takže už pár rokov spolu netrávime čas a pár rokov sme spolu už len pracovali a nezdieľali voľný čas . A na takúto knižku treba inú spoločnú energiu. Ale bolo to úžasné obdobie na ktoré rada spomínam. 

Teraz trošku odskočím od témy, ako skoro každý človek ľúbi zvieratá, tak aj ty, možno ešte viac. Máš psíka, Mini ak sa nemýlim. Mini nie je úplne tak obyčajný psík, je to tvoj 4nohý kamarát a veľmi talentovaný psí oriešok. Povedz nám, prosím ako si sa k Mini dostala, pretože viacerí si myslia že Mini je útulkáčik, ktorého si zachránila ale ono to tak vôbec nie je, že ? 

Mini som dostala od kamarátky. Ale keďže vyzerá ako zubožené mláďa hyeny, má strapatý krk a pohľad chudiny, tak si asi všetci myslia, že som ju zachránila z útulku :o) Mini mala šťastné detstvo a má šťastný aj život. Je stále aj v kontakte s bývalou majiteľkou, so svojou sestrou udržiava pravidelný srdečný kontakt, ale teraz je už skoro stále len u rodičov 

Mini absolvovala, už aj nejakú tú súťaž orieškov, vedela by si nám prosím niečo k tomu priblížiť a ako si v tom bola zapojená ty okrem toho, že si majiteľka Mini ? 

Mini má jedno ocenenie z Orechcupu. Neviem či to vtedy dostala protekčne, lebo som to bola ja, ale na to sa už história nepýta . Máme trofej, to je dôležité :o) A pre ňu určite najviac.

Taký psík potrebuje určite veľa pohybu a prechádzok, ktoré isto absolvuješ s ňou. Je nejaký šport, ktorý obľubuješ ty ? Šport, ktorým sa udržuješ v kondícií ? Prípadne, strava hrá veľkú úlohu v zdravom životnom štýle, je to tak aj v tvojom prípade ? Potrebuješ aj ty disciplínu pri svojom perfektnom vzhľade ? 

Musím si veľmi prísne plánovať tréningy vo fitku, ktoré zvládam niekedy menej , niekedy viac. Začali sme viac chodiť s Viktorom pešo, mala som týždeň, keď som prešla 60 km. Dni, keď aj 15 km. Závisí to však od programu a ten mám kadejaký. Takže o to disciplinovanejšia musím byť. Pretože keď nepôjdem dnes do fitka, viem,  že možno nepôjdem celý týždeň. 

Možno táto otázka vyznie zvláštne, ale reprezentuje ťa meno Adela, nie je to nezvyčajné meno, ale stretávame sa s ním pomerne málo. Ak to nie je tajomstvo, má tvoje meno hlbší nejaký význam, keďže je  tvoj otec slovenský prozaik ? Alebo len čisto pohľad rodičov na teba rozhodol ? 

Mala som byť Jozef a nebola som . A keďže rodinné meno ária už obsadila sestra, tak museli naši niečo vymyslieť. Mame napadla Adela. Ale nie je za tým nič viac. Je nemeckého pôvodu a Adel znamená šľachta. Takže čo si budeme hovoriť – solídne meno. :o)

Ty si sa vo svojom živote stretla určite s už veľa zvučnými menami. Máš niekoho takého zafixovaného s kým sa ti najlepšie spolupracovalo alebo niekoho s kým si si po osobnostnej stránke sadla a nemala si problém nájsť slová pre konverzáciu ?

Takých je veľ a je pravda, že čím väčšia hviezda, osobnosť, tým väčšia pohoda v komunikácií. Ale tú ja mávam s mojimi hosťami aj mimo toho, že by boli nutne známi. Mne sa dobre rozpráva s ľuďmi. Ale keď chcete mená, tak taký larry King. Bol určite skvelý, Anna Kournikovova super, Karel Gott je vždy veľmi ľudský, rovnako aká taká Dara napríklad. 

V predchádzajúcej otázke si nám prezradila svoje pozitívne dojmy. Spoznala si už niekedy aj takého človeka zo showbiznisu, ktorý možno zmenil tvoj pohľad na túto sféru? Keďže aj to je prostredie v ktorom sa často pohybuješ. 

Jeden človek mi nemôže zmeniť pohľad na celú sféru,. Môže mi len zmeniť pohľad na toho človeka. Inak sa ku mne správali ľudia keď som bola malé kura z telerána a pýtala som si od nich rozhovory a inak sa správajú ľudia ku mne teraz. Poznám takých, ktorí sú ku mne veľmi milí, ale k bežným ľuďom nie. Takže túto „milotu“ veľmi rozlišujem , spoznám ju hneď, no nekomentujem ju. Ticho si myslím svoje a hovorím si, že keď raz nebudem už populárna tak sa ten človek určite predvedie :o)

Minulý rok ste spolu s Viktorom Vinczem vstúpili do zväzku manželského, k čomu Vám dodatočne veľmi gratulujeme. Viktor je tiež dá sa povedať z tvojej „brandže“ i keď tentokrát v oblasti spravodajstva. Bola to práve práca, ktorá Vás spojila ? 

Vďaka práci sme sa stretli. To je pravda. A podobná práca nám umožňuje aj sa chápať v tejto oblasti. Máme z nej aj veľa spoločných kamarátov, takže toto vnímam ako výhodu . 

Obaja ste mladí ľudia, máte pred sebou krásnu spoločnú cestu. Nerozmýšľali ste niekedy nad odchodom zo Slovenska za cestovaním alebo životom „ tam vonku „ ? 

Nie, nikdy. Viem, že v tejto krajine sú problémy, ale zas sa to aj dosť démonizuje. Nie je to u nás také zlé a mnohé krajiny, ktoré sa oháňajú neobmedzenými možnosťami už tiež nie sú úplne ideálne. Slovensko mi ladí, ale možno žijem v takom mojom Slovensku, kde stretávam milých ľudí. Zároveň opakujem – poznám aj veľa problémových oblastí. Vďaka svojej práci ma stále oslovujú na rôzne projekty, ktoré odkrývajú práve tie problémové stránky našej krajiny. Som vďačná aj za to, že ich môžem spoznávať a spoločne hľadať nejaké postoje, možno aj riešenia. 

Samozrejme rozumiem, takéto niečo by bola veľká zmena, najmä potom čo si si tu vybudovala u nás, čomu právom značí aj tvoj nedávny zisk prekrásneho ocenenia absolútny OTO. Aký je to pocit tam stáť po vyhlásení tvojho mena, ako to vnímaš ? 

Ja pri tom síce vyzerám ako keby sa nechumelilo, lebo som typ, ktorý emócie prežíva vnútorne. Teší ma to, vážim si to, som si vedomá, že to nie je samozrejmosť a rovnako viem že nie navždy. 

Si skvelá, obľúbená, skromná osobnosť Slovenska, ktorá je nejednému vzorom. Máš prosím niečo, čo by si rada odkázala našim čitateľom a followerom? Nejaké motto alebo odkaz ? 

Vždy keď ukazujeme jedným prstom na niekoho, tri ukazujú na nás. Toto mi raz dávno niekto povedal a ja som to až časom začala chápať. Vždy treba začať od seba. Nebude svetový mier, kým nebude mier v každom z nás. Nebude slušné Slovensko, kým nebudeme slušní my. A byť slušný, neznamená len nekradnúť a nezabíjať. Bude nám všetkým lepšie, keď vždy v sebe včas rozoznáme hnev, posúdenie, odsúdenie, závisť, niečo, čo napríklad ja cítim v bruchu a hneď si poviem – dievča moje, toto nie si ty, vráť sa, teraz nekonaj a nehovor , lebo to nebude dobré!. Toto nie je ani tak odkaz, ako želanie.

Adela, ďakujeme ti ešte raz veľmi pekne za krásny, úprimný rozhovor, ďakujeme, že si sa nám otvorila aj vo veciach menej známych a viac súkromných. Držíme ti veľmi palce či už v osobnom alebo pracovnom živote. Sme si istí, že takýmto tempom budúci rok absolútny OTO bude patriť opäť tebe.

Máme ťa radi

Jéj ďakujem aj ja za rozhovor. Bolo to veľmi príjemné. Nech sa darí. Adela