Ondrej Antálek: Otec, tanečník a moderátor

Ahoj Ondro, počuli sme, že si už tatinom malého, skoro ročného Olivera. Gratulujeme ☺. Momentálne je ťa najviac vidieť na televíznej obrazovke v relácii PARK, ale mnohí Ťa poznajú aj ako tanečníka  zo skupiny The Pastels, s ktorými stojíš za mnohými úspešnými tanečnými projektmi nielen na  Slovensku, ale aj v zahraničí, ale aj z predstavenia Boyband, ktoré malo 100 reprízu nedávno. Taktiež Ťa budeme môcť vidieť aj v prvom slovenskom tanečnom filme z hip-hopového prostredia s názvom Backstage.

Ondro, vždy si mal predstavu, že  budeš moderovať a zároveň sa budeš venovať tancu a tanečným projektom?
Ja som bol tak nejak dotlačený ísť na gympel, tam som to popravde veľmi neprežíval, popri tom som chodil mojej mame na tanečné tréningy, keďže mala a má už 25 rokov tanečnú skupinu. No a po strednej sa muselo rozhodnúť kam pôjdem na VŠ a kamoš, ktorý už študoval na JAMU v Brne mi prehovoril do duše a povedal, že patrím na takúto školu. Vyštudoval som tam muzikálové herectvo a pôsobil tam v najväčšom muzikálovom divadle. On v podstate ten tanec prišiel prirodzene, lebo to máme v rodine, spolu s otcom hudobníkom aj hudbu no a herectvo prišlo v priebehu štúdia na výške v Brne. Moderovanie sa udialo v posledných 5 rokoch asi nejakými menšími moderovačkami a potom prišla až relácia PARK. A aby som teda odpovedal na otázku, či som mal predstavu, tak nemal, ale cítil som, že to bude niečo exhibicionistické.

Ako vnímalo tvoje okolie, že chceš byť ,,sám sebe pánom a pracovať ako umelec na voľnej nohe´´?
Ja som nad tým asi takto nepremýšľal, že či chcem byť ,veľmi som nemal konkrétnu predstavu o nejakom “klasickom” povolaní. Ono to tak nejak už šlo ruka v ruke s tým čo som študoval, využíval svoje talenty a hlavne som to pozoroval aj na mojich kolegoch, alebo tých, ktorí takto žijú/pracujú. A okolie som neriešil. Skôr bolo vždy fajn, keď človek mal niečo dlhodobejšie, no nie prácu OD-DO ☺

V čom to má podľa teba človek najťažšie, ak sa nechce ,,klasicky´´ zamestnať?
Najťažšie to majú tí, ktorí si myslia, že môžu a väčšinou nemôžu. Tým nechcem nikoho uraziť, ale dnes niekedy mladí nemajú zmysel pre sebareflexiu, všetci sú speváci, herci, tanečníci, lebo je to cool. Takže najťažšie je si asi povedať – áno som talentovaný, mám na to a trochu sa líšim. Vtedy má človek celkom silný pud a motiváciu sa niekam dostať v rámci možností. A druhé najťažšie je, že existuje Instagram, kde sú známi, slávni aj tí, ktorí sú úplne fancy bullshit, čo radi egobloggujú o sebe samých alebo sa fotia nahí a zbierajú followerov. 😀 A asi aj, že dnes sú všetci všetko a je ťažšie sa presadiť. A to najťažšie asi, že v tom nie je finančná istota, ak už práve nie si na tej správnej ceste. 🙂

Čo by si poradil ľuďom, ktorí riešili to isté, čo ty?
Riešili čo, že či byť freelance umelec? Ja nie som až tak v podstate úplne na voľnej nohe, relácia PARK je moje zamestnanie a keď sa nad tým zamýšľam, dnes sú všetci na voľnej nohe. 😀 Veď ľudia menia aj klasické zamestnania, možno častejšie ako umelci. Asi nemám radu. Každý musí na to čo chce, prísť sám a nájsť to, čo mu vyhovuje. 🙂

Za aké pracovné príležitosti si v živote najviac vďačný a prečo? Ktorý moment ťa v živote posunul ďalej?
Ja som na JAMU začínal ako herec amatér a vďačím tomu divadlu a celej tej skúsenosti v Brne za to, že som sa herecky vôbec nejako prebudil. Avšak práve tu som odohral najviac predstavení – ako Jesus ch.Superstar, West side story, Vlasy atd. 🙂

Úplne konkrétne si na všetky tie projekty mimo divadlo nespomeniem, ale samozrejme som vďačný za The Pastels, ako tanečný fenomén – sme skvelá všehochuť ksichtov a tanečných štýlov a to je fajn. Je toho veľa, lebo som skúsil už hocičo. Epizódne postavy v seriáloch bola skúsenosť.

Moderovanie show Move Up, ktorú sme robili s chalanmi z The Pastels, ktorú som moderoval. Samozrejme natáčanie filmu, ktorý uvidíte v kinách v marci 2018 – Backstage. A asi úplne najviac som vďačný ako otec krásneho, zdravého syna Olivera a partner mojej priateľky Zuzky. Ja si skôr myslím, že tie skvelé projekty ešte len prídu. Doteraz sa skôr učím veci nové a tak, že som si v nich istý a tie, ktoré mi nepomáhajú sa rozvíjať odnaúčam, púšťam ich zo seba. Takže sa teším čo príde a budem sa z toho ešte viac tešiť.

Už v marci ťa uvidíme vo filme Backstage. Čo by si nám o ňom povedal?
Je to prvý tanečný, street dance, celovečerný film v Česko-Slovensku. Tam by som kľudne mohol skončiť, lebo tu taký proste ešte nebol. 😀

Ale pokorne – je to film určený skôr mladším ročníkom, ktorí chcú vo filme vidieť hrdinu, ktorý to chce niekam dotiahnuť. A tento film je o skupine mladých ľudí, ktorí milujú tanec, ale aj život a dostanú šancu sa pohnúť zo všedného, ale šťastného života, do profesionálneho prostredia showbiznisu, tanečnej súťaže o veľkomeste, kde zisťujú či sa im to páči, čo chcú a kam patria. Film je plný tanca, emócií, mladých a pekných ľudí. The Pastels sú hlavnými hercami tohto filmu, spolu aj so známymi hercami a spevákmi zo Slovenskej aj Českej republiky. Je to podľa mňa skvelá oddychovka, ktorú si treba pozrieť v kine, kvôli choreografiám a skvelej hudbe.

Máš nejaké ciele či už v pracovnej alebo súkromnej  oblasti, na ktorých by si v budúcnosti rád pracoval?
Pracujem na tom byť dobrým otcom, partnerom. V pracovnej oblasti to stále posúvam ďalej, či už je viac a viac moderovačiek, projektov – momentálne riešim asi tri ďalšie veci, ktoré by sme boli radi keby vyšli. Rád by som si zahral ešte v divadle, filme, seriály. Bol súčasť niečoho výnimočného, kľudne nech je to fúziou hudby, tanca, divadla. A teraz bez fantazírovania. Môj sen je vyskúšať si, aké je to byť hudobný interpret, niečo nahrať. A zdravie nech nám všetkým robí radosť.

V čom spočíva tvoja životná filozofia? Máš nejaké motto, podľa ktorého sa v živote riadiš a ktoré ti pomáha?
Každý nech nájde sám seba. A klasicky, ako v poslednej dobe hovorí Jim Carrey, môj obľúbený blázon – keď všetko precedíš cez lásku, tak sa nemôže nikdy stať nič zlé. Veľmi ľubozvučne to znie a sladkovravne a to počúva, ale je to tak. Takže nadhľad a láska, nespraví sa ti vráska. Nebrať si veci osobne tiež.

Kde ťa môžeme v Bratislave stretnúť, ak nie si v práci alebo doma?
Rád si sadnem s priateľkou, či kamošmi na vínko či pivečko. Rád varím – takto relaxujem. Alebo si chodím zahrať na bicie, mám rád hľadať nové kapelky, interpretov. Keď je teplo, tak lietam na biku. Večer napr. sedávam v pajzlíku Parklife na Jakubáku.

Ako by si opísal svoju osobu? (stačí pár slovami)
Flegmatický cholerik s kolísavou empatiou fantazírujúc o šťastí v tom, čo robí a ako otec, ktorý kosí svoju záhradu, popričom odpovedá synovi na jeho otázku, akúkoľvek. Som otvorený, priamy, živý, úprimný, ale aj úzkostný, neveriaci si avšak i zabavný sem tam. Vnímavý sa učiac kto som.