Maria Hrvatić: Zakladateľka ‘Internationals Bratislava’

Najmä posledné roky sme si mohli všimnúť, že aj Bratislava je “International”! Nemyslíme iba cudzincov, ktorí sa tu usadia a nájdu si prácu. Život v určitom meste sa spája s komunitou ľudí, priateľstvami, športovými aktivitami ale aj nočným životom. Avšak keď dôjdeš do mesta kde nikoho nepoznáš, nie je toto začlenenie sa do spoločnosti najjednoduchšie. Nad touto myšlienkou sa zamyslela práve Chorvátka Maria Hrvatić, ktorá je zakladateľkou úspešného projektu: ‘Internationals Bratislava’ .

Ahoj Maria, pochádzaš z Chorvátska. Kedy a prečo si sa rozhodla vycestovať do inej krajiny? Prečo práve do Bratislavy?

Na Slovensko som prišla úplne sama v roku 2011, a začala som pracovať pre spoločnosť IBM. Predtým som pracovala pre IBH Chorvátsko a bola som sem prinútená prísť , pretože firma IBM presunula moju pozíciu z Chorvátska na Slovensko. Nakoľko je v Chorvátsku veľmi málo pracovných ponúk, rozhodla som sa prijať túto ponuku a vycestovať do cudzej krajiny. Musím sa prizať, že s touto myšlienkou som vôbec nebola stotožnená a nepáčilo sa mi to, no bohužial, človek niekedy nemá na výber. Momentálne som na Slovensku už siedmy rok, nepracujem pre IBM, mám vlastný biznis, a som neskutočne šťastná za toto rozhodnutie. Ako sa hovorí: „Risk je zisk“, a u mňa to veru platilo nie na 100% ale na 200%. ☺

Aké boli tvoje prvotné plány keď si sem prišla?

Ako som už povedala, na Slovensko som vôbec nechcela ísť, keď som vedela, že nemám na výber, rátala som s tým, že sa tu zdržím 6 mesiacov/maximálne rok, so zámerom nabratia nových medzinárodných pracovných skúseností. Hlavne som nemala v pláne učiť sa slovenský jazyk a ani si tu hľadať priateľov, zázemie, a podobne. (smiech) Avšak, opak sa stal pravdou! a ja som si Bratislavu zamilovala!

Ako sa ti podarilo socializovať sa?

Po pravde, začiatky boli veľmi, veľmi ťažké. Slováci majú jednu veľkú chybu alebo lepšie povedané- problém. Väčšina starších Slovákov nad 25 rokov, je veľmi uzavretá a ťažko sa s nimi vytvárajú priateľstvá, jednoducho majú svoj vlastný okruh ľudí a tam to končí, nechcú k sebe pripustiť nikoho nového.  Výnimkou sú Slováci, ktorí žili v zahraničií a vedia ako to chodí, tí sú veľmi „open-minded“. Navyše ja som z krajiny, ktorá je veľmi otvorená cudzincom, naopak Slovensko je ešte stále založené na známostiach a uzatvorenejších vzťahoch, práve s týmto som mala najväčší problém. Tým pádom, žiť a pracovať ako cudzinec, v tak uzavretej krajine, nie je vôbec jednoduché. Kto si to tu ako cudzinec nezažil, nepochopí. Keď vycestuje Slovák do Talianska, Anglicka, Chorvástka, atď., to je o niečom úplne inom. Ľudia v týchto krajinách sú na to zvyknutí a berú to už veľmi prirodzene, dokonca sú tomu otvorení a snažia sa cudzincom pomôcť.

Čo je Internationals Bratislava. Kedy a ako si sa dostala k myšlienke s Internationals Bratislava? Pomáhal ti niekto? Čo bola tvoja motivácia/inšpirácia ku všetkým nápadom? 🙂

„Internationals Bratislava je organizácia, ktorá spája ľudí z rôznych končín sveta, žijúcich v Bratislave, bez ohľadu na ich pôvod. Podporuje ich spájanie sa, spoluprácu a interkultúrnu výmenu. Pomáha cudzincom usadiť sa na Slovensku, Slovákov zas učí chápať a prijímať cudzie kultúry.“
Po príchode na Slovensko som tu nemala rodinu, priateľov a cítila som sa veľmi osamelá, a tak som založila komunitu- IBM cudzincov. Celé to začalo tak, že som pre nich/nás začala pravidelne organizovať eventy, a pomáhala som im, tým pádom aj sebe. ☺ Časom dopyt po eventoch a mojich službách rapídne narastal- od malej skupinky (približne 20 ľudí), vznikla zrazu skupina s viac ako 1000 členmi! Dnes nás je viac ako 25 000. Pochádzame z viac ako 120 krajín sveta (najprv sa ku nám pridali cudzinci aj z iných korporácií a neskôr aj samotní Slováci, čomu sa veľmi teším).
Čo sa týka financii a kapitálu… na začiatku som nemala žiadneho sponzora a dokonca ani vlastný kapitál, postupom času ako sme sa dostali do povedomia, začali sa mi ozývať neznámi ľudia a firmy s ponukaním svojich služieb, produktov zadarmo, nakoľko sa im veľmi zapáčila táto myšlienka a chceli ju podporiť. Práve vďaka nim, som sa ešte viac rozbehla, lebo mi pomohli s rôznymi právnymi, účtovníckymi, IT s marketingovými službami. Moje motto je: „Keď robíš dobrú vec, ľudia Vás radi podporia zadarmo.“

Tento projekt je momentálne veľmi úspešný. Ako sa ti ho podarilo dostať do povedomia cudzincov ale aj Slovákov? Akým všetkým aktivitám sa venujete?

Do podvedomia som sa dostala cez odporúčania – ľudia čo boli na mojich eventoch, začali rozširovať info. ☺ Služby, ktoré poskytujeme sú informačné (prednášky o cudzích kultúrach pre Slovákov, poradenstvo pre cudzincov – napr. ako si nájsť ubytovanie, prácu, ako riešiť problémy s vízami a pod.), ale aj organizovanie rôznych spoločenských eventov (všetky eventy sú vedené bilinguálne v anglickom a slovenskom jazyku) ako napr.: športové aktivity (jóga, pilates, zumba), tvorivé dielne pre ženy a deti, kurzy slovenčiny pre cudzincov, organizovanie jednodňových výletov po Slovensku, diskusie, premietanie filmov, kurzy varenia na rôzne témy, párty, diskotéky, medzinárodné festivaly.

Ako ťa ľudia vnímajú dnes, ako úspešnú a podnikavú cudzinku? Sú Slováci stále veľmi konzervatívni alebo sú už otvorenejší a priateľskejší voči cudzincom?

Slovaci sú síce stále veľmi konzervatívni, no je to lepšie ako 7 rokov dozadu. Nevnímajú ma už ako cudzinku aj keď ja sa tak naďalej cítim. Čo sa týka mojej slovenčiny, moja hovorová slovenčina má vysokú úroveň ale písaná úroveň asi nikdy nebude dokonalá, čo je veľkou prekážkou pre mnoho mojich projektov, ktoré vyžadujú písanú prezentaciu.  Väčšina mojich priateľov sú cudzinici alebo Slováci „neBratislavčania“,   takze v Bratislave bohužiaľ zázemie a oporu ani naďalej nemám. Ale ja sa nikdy nevzdám. 😉

Máš ešte v pláne nejaký ďaľší projekt do budúcna? Prípadne venuješ sa aj niečomu inému ako Internationals Bratislava?

Plánujem rozšíriť projekt aj na ostatné časti Slovenska, taktiež aj do zahraničia. Ešte doučujem Chorvatčinu občas aj keď nemám na to veľa času, no v Bratislave je toľko neuveriteľných nadšencov Chorvatčiny a veľmi málo doučovateľov, že nemám to srdce odmietnuť doučovať môj krásny materínsky jazyk. 🙂