Andrea Kopecká: tatérka a umelkyňa v Rooster Tattoo

Andrea je mladá, veľmi sympatická a priateľská absolventka VŠVU, ktorá prešla od 2D maľby na plátno ku 3D kresleniu na telo – tetovaniu. Jej štýl je bezpochýb jedinečný, s citom pre slovenskú tradíciu, ktorou sú výšivky. Je to presne daný ornament, ktorý sa časom veľmi nemení, akurát sa prispôsobuje a štylizuje ako sa vyvíjal v rôznych regiónoch, tak sa používajú príbuzné prvky – presná ornamentotvorba.  Má svoj nezameniteľný rukopis –  pracuje s kresobnou stopou, čo sú v podstate čarbanice alebo skice pri ktorých je vidno jedinečné maliarske gesto. Jej obľúbená kerka je zároveň spomienka.

Máš len 28, ale už veľké množstvo tetovaní za sebou! Ako si sa k tomu dostala? 

Bola som v Amerike, kde tým výrazne žilo celé moje okolie a povedala som si: čo som ešte nespravila…? Tak som si dala moje prvé tetovanie. Tam som videla, čo toto remeslo obnáša, celú tvorbu od nápadu až po realizáciu, uchvátil ma celý proces. Od samotných nástrojov až po výslednú kresbu, vytvorenú priamo na koži. Bol pre mna fascinujúci moment, že kresba sa v momente stane súčasťou jej nositeľa po celý jeho život. Zaujímavé na práci s ľuďmi je, že každý prinesie svoj špecifický vklad .Vždy sa snažím pochopiť daného človeka a navrhnúť správne prevedenie. Dopracovať sa k výsledku odrážajúcemu individualitu klienta. Napríklad vyfarbenie jaziev na ruke, biely polmesiac na čele,  čiernila som lalôčik na uchu podľa Vincenta Van Gogha alebo tvorím chodiaci obraz – tento klient prišiel bez jediného tetovania a povedal, že chce mať pokryté celé telo abstraktným tetovaním. Tento projekt trvá približne rok a ešte nie sme ani v polovici.

Venuješ sa najmä slovenskej výšivke. Čím ťa zaujala? 

Keď som s tetovaním začínala, študovala som si jeho históriu. Pôvodné tetovania vycházdali vždy z kultúrnehej alebo náboženskej identity praktizovateľov. Takže čerpanie z našej histórie bol  pre mňa prirodený krok. Pokračujem v slovenskej tradícii, akurát nevyšívam do látky, ale priamo na telo. Za najsilnejší moment pokladám, keď si niekto donesie rodinný klenot v podobe obrúsku, alebo kroja, ktorý vyšívala napríklad jeho prababka. Takýmto spôsobom môže zväčniť túto rodinnú pamiatku na svojej koži, a kolektívne dedičstvo dostáva personalizovaný rozmer. A samozrejme ma baví variabilita, s akou sa dá k týmto motívom pristupovať, či už tradičnejšie, alebo  slodobnejšie, v spojení s inými prvkami.

V centre Bratislavy sídli vaše Rooster Tattoo štúdio. Aký je jeho príbeh, ako to u vás funguje? 

Štúdio založil Michal pred piatimi rokmi. Momentálne tu pracujeme štyria tatéri, Michal, Marek, Bastard a ja, plus pravidelne u nás hosťujú tatéri, ktorých prácu si vážime. Každý z nás pracuje s rôznym, štýlom (old school, newschool, geometria, dotwork, rôzne kresebné alebo maliarske štylizácie alebo ornament).  Na základe toho si delíme klientelu. Je dôležité, aby sa stretla predstava  klienta a štýl tatéra pre dosiahnute čo najlepšieho výsledku.

Nedávno sa uskutočnil piaty ročník úspešnej tatérskej súťaže Tattoo Wars, ktorého usporiadateľom je vaše štúdio. Malo veľkú medzinárodnú účasť a p titul tatérskeho majstra sa súťažilo v rôznych kategóriach. Vieš nám o tejto súťaži povedať niečo viac?

Piaty ročník Tattoo Wars sa uskutočnil začiatkom septembra v Bratislavskom Istropolise. Tento rok sa zúčastnilo viac ako 100 od nás, z Polska, Rakúska a Čiech. Máme rôzne súťažné kategórie (color, black&grey, new black, realistic, tradicional, best of show a battle). Posledná je zaujímava tým, že, dopredu nikto nevie aká bude téma. Tá sa oznámi v den súťaže, takže klient a tatér potrebujú vzájmonú dôveru. Tento rok sme mali tému “Fear is the path to the Dark side” . Celkovo sa hodnotí  samotná myšlienka, prevedenie, technika, s prihliadnutim na priority kategórie. Ide však o celý event a jeho atmosféru, stretnutie tatérov z rôznych krajín navzájom aj s klientmi, nadviazanie nových kontaktov, a nastavenie určitého štandardu kvality v tetovaní, nájdenie majstra v tetovaní je čerešnička na torte.

Zo všetkých strán a smerov počúvam aké sú aktuálne trendy napríklad v móde, ale menia sa aj trendy v tetovaní?  

Pre každú dobu je špecifická  iná vizualita v tetovaní.  Tetovanie sa u nás začalo vzmáhat v 90tych, z tej doby máme slušnú zbierku pamiatok v podobe rozpitých katalógových motívov. Dnes je vývoj technológii úplne inde, umožňuje vznik naozaj krásnych a trvácnych tetovaní rôznych štýlov, originalitu a otvorenosť. Namiesto obrázkov z katalógov dominuje individuálny prístup tatéra a tvorba návrhu priamo pre klienta, Pozitívne vnímam popularitu kresebných štýlov, tetovaniam sa venuje mnoho ilustrátorov, takže vidieť rukopis. Používajú sa prvky geometrie, nápdy čerpajúce z výtvarného umenia, výrazný je vplyv moderny a akvarelu. Klient si môže vybrať, čo mu najviac sedí, ani by som teda nehovorila o trende, ale o kvalite a informovanosti, preto je dobre, ak sa prídu ľudia do štúdia poradiť Môj osobný názor je, že ak si niekto dá tetovanie preto, že je trendy, skôr alebo neskôr to oľutuje, môže to byť sebeviac nádherná práca. Naopak, ak si niekto stoji za svojim rozhodnutím, môže byť absolútne spokojný aj s tým rozpitým delfínom.

Tvoje obľúbené miesto v Bratislave, kde rada tráviš čas, samozrejme mimo štúdia?

Po práci sú to predovšetkým miesta kde viem vypnúť, Milujem blšák na Interi, hodiny jógy v štúdiu Prakriti,  Dobíjam baterky v kaviarni MAD DROP na Radlinskeho, alebo potom kdekoľvek, kde je kľud, vonkajšie podniky typu Mark Twain. Po celom týždni v štúdiu, kde sa to hemží ľuďmi a hudbou oceňujem, keď na chvíľu všetko stíchne. V poslednej dobe som sa naučila chodiť do lesov na Záhorí. Zaujímavé pre Bratislavčanov, ak sa chcú niečo dozvedieť, su vlastivedné prechádzky MP_BA alebo cyklojazdy. Žiť chodím už menej, ale keď tak do Bermudského Trojuholníku, čo je trojkrčmie na Židovskej ulici v centre, alebo do Fugy Zo študentských čias mi ostala Vanessa a Verne.

Ak by si mohla zmeniť niečo v Bratislave z pohľadu umelca – kultúry? 

Momentálne mám pocit že sa kultúra v meste prebúdza, chytajú sa galérií mladí ľudia. Želám Bratislave viac projektov ako Nová Cvernovka/Chemička”. Funkčnejšiu podporu od mesta pri prepájaní umenia a života v meste a hlavne dbanie na jeho kvalitu. Biela noc ukazuje, že ľudia o to záujem majú. Myslím, že týmyo smerom by mala byť investovaná energia. Nie na nevkusné megalomanské projekty pre nikoho, a pekelne zlé vtipy na štýl  hotelu Danube. To ma fakt unavuje a myslím, že už toho bolo dosť. Kultúra mesta neznamená postaviť sochy do škaredého prostredia, ale lepšie sa naučiť rozhodovať, ako to prostredie budeme vytvárať.

Aký je tvoj aktuálny projekt? 

Momentálne s Miškou Kučovou plánujeme spoluprácu s mladými výtvarníkmi. Konkrétne motívy spojiť s motívom tetovania, vyskúšať tzv. personálne zbieranie umenia. Hlavnou myšlienkou je dostať umenie pod kožu, aby nebolo iba vystavované, ale aby žilo spolu s nositeľom. Takýmto spôsobom chceme vytvorit vzťah k mladej tvorbe u nás. Bude možné to sledovať na instagrame cez  FOLKS_concept, kam momentálne pridávam hlavne tetované výšivky.

Skvelé, držím palce aby ti to vyšlo. Máš aj nejaké motto? 

Buď vnímavý k náhodam a neľutuj svoje rozhodnutia.