Johnny Perfekto: 40 za rohom? No, ja som stále “fresh kid” !!

Johny povedz nám, kedy a ako si sa dostal k tancu?

Čo sa týka tanca…všetci tancujeme, od malička, len si to nepamätáme, nakoľko sú to prirodzené vibrácie,ktoré má každý z nás v sebe. Čo sa týka mňa a tanca… mal som 9 rokov, keď som začal tancovať. Boli to spoločenské tance, pri ktorých som dlho nevydržal, nakoľko som taký “bádač” – vo všetkom sa špáram, všetko skúšam ,a hľadám to pravé. Zlomový okamih bol rok 1989 , 11 ročný Johnny, školský tábor a piatková diskotéka, kde všetci tancovali, bavili sa, no ja som sa jediný odmietol pridať. Dokonca aj moja triedna učiteľka ma naháňala nech sa zapojím, ale ja som sa schoval pod schodami, so slovami: “ja jednoducho nejdem.” (smiech) Avšak, na druhý deň prišla ďaľšia diskotéka, kde sa veci zmenili o 360’ a z Johnnyho sa stál “showman” večera. Zapáčila sa mi hudba, cítil som vibráciu a išiel som si “funk”, ktorý som v dannom okamih cítil. Na tento pocit, ktorý som cítil nezabudnem nikdy, nakoľko sa od neho zakladá moja celoživotná tvorba. Pripomína mi to cigáňov, ktorí to majú v sebe!, oni ani nevedia čo robia, čo tancujú, aký to je štýl, ale robia to čo cítia, a o tom je tanec!

Aká bola tvoja cesta samotného “HIP-HOPU”? Kde si sa k nemu dostal? Kto bol tvoja inšpirácia? Aká bola evolúcia hip-hopu na Slovensku a v tvojom živote?

 Rok 1989 nebol iba o revolúcií ale aj o evolúcii! Začal pluralizmus, prišiel veľký prílev trendov, týkajúcich sa: oblečenia, hudby, tanca, časopisov. No kým sa tieto trendy stali dostupné pre všetkých trvalo to ešte istý čas. Začiatky boli také, že bohatší kamaráti čo mali doma satelit, hovorili o tom aké sú klipy na danných staniciach. Ešte počas komunizmov som mohol vidieť nejaký “b-boying”, “break” od Freddyho Aysiho, ktorý sa sem-tam vyskytol v televízii, a vtedy mi mama alebo sestra kričali: “Janko, Janko, poď sem, to musíš vidieť.” Myslím si, že moju hip-hopovú cestu ovplyvnilo aj moje rodné mesto Sereď, ktoré bolo a stále je dosť gangsterské. Drogy, alkohol a  prostitúcia sú tu na dennom poriadku, o to drsnejšie to bolo v 90. rokoch, po páde režimu, keď ľudia nevedeli ako sa správať a každý si dovoloval, nakoľko nebola vypracovaná polícia a vládla tu sloboda slova. V Seredi bola doba “fresh kids”, s ktorými sme si vyrábali vlastné oblečenie, šiltovky, účesy a podobne. Ku krajčírke som chodil s fotkami alebo videom ako ma má ostrihať. (smiech) Avšak Slováci boli a stále sú veľmi konzervatívny národ, a v tej dobe to bolo “morálne” zakázané sa tak obliekať. U mňa doma tmu nebolo inak!, z domu som odchádzal v slušnej košeli a hneď ako som vyšiel z brány som vyťahoval svoje kúsky ako: vyťahané rifle, šatka na hlavu a tak. (smiech)

V tanečnej show “Miliónový tanec” si dobrovoľne odstúpil na úkor tvojej vtedajšej lásky Mel. Po skončení show ste si založili tanečnú skupinu a hip-hopovú školu. Ako si vnímal túto rapídnu zmenu v tvojom živote?

 No, celá táto Show: “Miliónový tanec” nebola pre mňa ani tak súťaž o peniaze, ako skôr dovolenka, oddych a zábava. Predtým ako som sa prihlásil do Miliónového tanca som v Londýne umýval riad, jedol polievky za pár centov a prespával na zemi. V Londýne je škaredé upršané počasie a môj hlavný cieľ sa bolo dostať do Egyptu, lebo tam bolo vyššie kolo výberu. Takže, úprimne mne naozaj o ten milión nešlo. Najlepšie na tom je, že síce som prišiel o milión akle zároveň som prišiel k ďalším desiatkam miliónov. Po skončení som si otvoril tanečnú školu, jednu z najúspešnejších tanečných škôl, podpísal som kontrakt s Nike, bol som na Broadway v New Yorku, vydal som vlastný rapový klip, mal som vlastnú značku vína (smiech), v ten rok som sú kúpil v hotovosti: byt, športiak,… Už sme prekročili jednu éru, naša tanečná škola fungovala viac ako 10 rokov, tímy sa mi menili a všetko bolo ako malo byť.  Avšak prídu aj časy keď vyhoríš…bolo toho na mna veľa,rozdával som sa, a stávala sa zo mňa nula. Tak som tanečnú školu zatvoril, dva roky cestoval, spoznával svet, a hlavne samého seba.

Prešlo mnoho rokov, máš už 39 rokov. Venuješ sa stále iba tancu alebo sa rozvíjaš aj v iných smeroch a projektoch?

Vieš, táto moja sláva, nie je “15 minútová sláva”, neustále som v tom. Pracujem, tancujem, robím show ale zároveň som aj dospel! Netvrdím, že nie som stále bláznivý chalan ale už si veci viac uvedomujem, zamýšľam sa nad tým čo robím, a čo poviem. Začal som sa rozvíjať aj v inom smere, začal som robiť tanečné show pre ženy, choreografie pre chlapcov ale aj ich psychickú podporu a coacha/mentora aby sa vedeli uvoľniť, užiť si to. Ďalej som mal komerčné show, no najnovšie mám vlastné programy ako: “Super tanečník”, kde deti môžu hľadať novú inšpiráciu a rozvíjať sa. V neposlednom rade mám v Seredi ďaľšiu tanečnú školu s názvom: “Life is perfect”, kde mám domáce prostredie a zdieľam svoje vedomosti a zručnosti s mladými talentovými ľuďmi.

Hip-hop sa často spája s drogami. Ako to bolo/je v tvojom prípade?

Čo sa týka mňa a drôg…ja som sa s drogami nestretol do mojich 20 rokov, čo sa v dnešnej dobe medzi mladými ľuďmi už nedá povedať. Avšak musím sa priznať, že počas jedného večera som sa dostal do partie, kde mi namiešali „piko“ a tvrdili mi, že to droga ani nie je,že sa budem iba lepšie cítiť. Presne si pamätám, že to bola “linea” na občianskom, vzadu v Petržalke, v aute, a sfúkol som to 1000-korunačkou. Bolo to dosť nebezpečné, lebo som to skombinoval hneď aj s marihuannu. Nič som si nepamätal, nevedel som čo robím a ako sa hovorí: “všetko zlé je na niečo dobré”, a ja som sa z toho raz a navždy poučil. Prečo som to vlastne vyskúšal? Chcel som vedieť čo to ľuďom robí, prečo to užívajú a prečo si niečia kvôli tomu životy. Na druhej strane, ostatných ľudí za to nesúdim, no mali by si uvedomiť, že je aj iný spôsob ako sa dá odreagovať alebo sa zabaviť.

Ako som už spomenula, máš 39 rokov, ako vidíš svoju budúcnosť zo stránky rodičovstva, rodiny,…?

Ja sa na to pozerám z pohľadu: “budúcnosť je tu” a riadim sa tým čo sa deje tu a teraz. To ako sa budem správať v danný moment ovplyvňuje aj moju budúcnosť. Tým, že  budem mať už v Januári 40 rokov, sa toto pýtam samého seba častejšie a častejšie, takže uvidíme čo bude, ale veľmi sa na to teším! Úprimne, naozaj by som mal rád svoju rodinu a deti, spoznal stránku rodiča! Ale rozhodne neľutujem, že som deti nemal skôr lebo rodičovstvo je najdôležitejšia úloha v našom živote, a ja som na ňu chcel byť vždy 100% pripravený.

Ešte mám pre Vás malý odkaz: “Spomaľte!”, je mi jasné, že všetci musíme chodiť do práce , máme isté povinnosti, no nájdite si čas aj na seba samých, choďte si zacvičit, prejsť sa, cestujte ale taktiež rozvíjajte aj svoju duchovnú stránku.

Ďakujeme ti krásne za rozhovor.