MARCELA LAIFEROVÁ: RODINA JE ZÁKLAD VŠETKÉHO

Rodina je v živote človeka to najdôležitejšie čo má. Či je človek chorý alebo má pocit osamelosti, rodina je to, čo vám dodá silu či oporu. Rodina pre mňa veľa znamená. Dôležitým v živote je taktiež úspech. Každý človek chce byť v niečom dobrý a úspešný. Nikto iný vás nevie lepšie odhadnúť a vidieť do vás ako vy sám. Človek vie a cíti v čom je dobrý, čomu sa chce venovať a rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti a čo naopak, pre neho nemá zmysel. Kde by sa lepšie mohol realizovať – to je to správne. Aby mohol zobrať zodpovednosť sám za seba, za svoje činy a za svoj život. Každý náš neúspech je výsledkom nášho nesprávneho rozhodnutia, ale aj ten nás vie posunúť vpred.

Ste lekárkou, spisovateľkou, speváčkou označovanou aj ako prvá dáma slovenskej populárnej hudby.

Moje začiatky boli veľmi úspešné, mala som šťastie, lebo som spievala s orchestrom Braňa Hronca a ten napísal skladbu „Lampy už dávno zhasli“, ktorá sa stala okamžite hitom roku a spievalo sa to od malých detí až po starších ľudí. Mala som 19 rokov keď som naskočila a do tohto vlaku pop music, potom keď sa už v tom vlaku veziete a máte za sebou nejaký úspech, tak už potom ďalšie prichádzajú tiež. Samozrejme, nie automaticky a musíte si ich zaslúžiť a zároveň nesmiete sklamať, lebo aj to sa môže stať, že nastúpite veľmi rýchlo a môžete veľmi rýchlo vystúpiť. Úspešnosť je odrazom neustáleho učenia a zlepšovania sa, skúšania repertoáru či tvorivosti. Tá profesionalita v speve je spojená s viacerými aspektami, ktoré sa človek postupne učí – komunikácia, herecké podanie a zároveň neustály hlasový tréning.

Získali ste Zlatú bratislavskú lýru ako aj množstvo európskych a svetových cien. Na ktorý moment z vašej kariéry si spomínate najradšej?

Nádherným momentom bola moja spolupráca s orchestrom Karla Vlacha, moja prvá veľká platňa, ktorá bola prvou LP-čkou speváka populárnej hudby na Slovensku. Na Slovensku vtedy nechceli dovoliť spevákom populárnej hudby nahrávať veľké platne, ale tým, že som pôsobila v Prahe tak pán Vlach mi ponúkol, že mi nahrá platňu a dodnes som na ňu pyšná. Mala som okolo seba vždy vynikajúcich muzikantov, ktorí boli v mojej kapele a taktiež senzačných spolupracovníkov a dobrých kamarátov. Taktiež ako aj Prvá bratislavská lýra – ktorá má taký punc jedinečnosti, ale tých pekných a výnimočných momentov bolo veľmi veľa. Teraz si napr. spomínam na jeden moment. Boli to oslavy Petržalky v zámockom parku, kde som s kapelou účinkovala. Bolo pekné počasie a asi desať tisíc divákov, ktorí spievali. Na ten koncert nikdy nezabudnem –  mal svoje čaro, ja som už aj prestala spievať a všetci spievali ďalej, boli sme ako jedna rodina.

Viem, že váš život začína, keď vystúpite na scénu, čo je na tom pravdy?

Mám rada publikum, mám rada moju prácu a všetko okolo toho. Už po ceste keď cestujem na koncert uvažujem, ako to celé podám tak, aby to malo svoje čaro. Každý môj koncert musí byť niečím jedinečný. To musí byť ako sínusoida, bombastický úvod, prejsť do pokojnejšej roviny a postupne zase gradovať. Veľa krát mi ľudia povedia, že keď prídem na pódium som úplne iná a vyžaruje zo mňa energia, ale pred koncertom som úplne tichá. Ja im hovorím že áno, radšej po koncerte dlhšie ostanem a porozprávam sa s nimi, ale pred koncertom sa vždy sústredím aby z toho mali ten najlepší zážitok. Vždy sa teším, že si ľudia nájdu čas a snažím sa ich robiť šťastnými a vôbec, ten čas nimi mi nie je ľúto, naopak si to veľmi vážim, pretože je to krásne strávený čas.

 

Robíte ľudí šťastnými, ale spýtam sa, čo vás robí šťastnou?

Úsmev od ľudí, ktorí sa tešia z daného momentu. Keď zabudnú aspoň na chvíľku na veci, ktoré ich doma trápia, prídu na koncert, zaspievajú si a aspoň na chvíľu im vyčarím úsmev na tvári. Ale preto aj píšem knihy. Aktuálne mi vyšla nová kniha o varení „Ako si spríjemniť a okoreniť život“ pretože varenie ako aj stolovanie je veľmi dôležitá kultúrna činnosť, ktorú robíme každý deň. Taktiež som sa v nej sústredila na koreniny, pretože ľudia nakupujú koreniny na skúšku, ale nevedia čo s čím sa k sebe hodí a čo je pre telo dôležité. Snažila som sa to podať tak, aby ich ľudia vedeli správne dávkovať. Ľudia, ktorí jedia v stoji, myslia len na prácu, ničia si svoje zdravie pretože to má aj výživový efekt. S akou radosťou jete, alebo ste vďačný za jedlo, aj keď je skromné, tak to aj na vás pôsobí. Druhou knihou je kniha „Kľúč k šťastiu“ ktorá mala veľký úspech a niečo podobné chystám niekedy v roku 2018.

Už teraz sa na vašu knihu veľmi teším. Čo je vaším receptom na šťastie?

Mať vnútorný kľud a nedržať v sebe negatívne veci. Treba dať hľavu hore, ísť ďalej a snažiť sa robiť veci lepšie. Veľa ľudí sa trápi nad vecami, ktoré sú nemenné a ktoré nemajú možnosť ovplyvniť. Snažím sa ovplyvniť môj život v dobrom slova zmysle. Ja som vo vnútri veľmi šťastný človek a snažím sa to v sebe pestovať. To je mojím hnacím motorom. Človek je za svoje veci zodpovený sám. Ak ma prekvapí nejaká negatívna príhoda, alebo sa mi niečo nepodarí tak ako má, tak to beriem ako posun vpred, či poučenie. Aj neúspechy či nezdary nás učia pokore. Lebo aj tie treba prijímať. Nie tým, že sa budem utápať v žiali a trápiť sa, ale mám sa poučiť a snažiť sa byť lepším. Človek sa má snažiť byť lepším, kreatívnejším rozmýšľať o svojom živote a tým nechávať stopu pre svojich blízkych, ktorí povedia, toto bola naša mamička, babička, dedko,… Nemusí to byť vôbec človek známy ani populárny. Je veľa nesmierne cenných ľudí o ktorých ani nevieme, nepíšu o nich v časopisoch, ale poznáme ich možno zo svojho okolia a takých ľudí si treba vážiť. Nevšímať si klebety, kto čo má oblečené a koľko to stálo. To sú nepodstatné veci. Žiť úplne normálny život, to ma robí šťastnou.

 

Je v dnešnej dobe jednoduchšie pre mladého začínajúceho umelca, stať sa populárnym?

Určite áno, aj keď je možno väčšia konkurencia, každú chvíľu je nejaká spevácka súťaž alebo súťaž talentov. Dôležité je však ako sa potom ten človek uchytí. Či je schopný sa udržať. Lebo byť spevákom to nie je už len o tom mať hlas, ale aj ďalšie veci, ako mať dobrých spolupracovníkov, vedieť si to zorganizovať. Je to o veľkej zodpovednosti. Mať talent je iba 50%, ale tá ďalšia polovica je to ostatné. V dnešnej dobe je veľmi veľa nových a talentovaných spevákov.

 

Čo by ste im odporučili?

Nájsť si skvelý tím ľudí. Profesionálny výkon, chce profesionálny tím ľudí. Skladateľ, textár, spevák. Na všetko si treba nájsť dobrí tím ľudí, nesnažiť sa všetko robiť sám. Mne robili texty Tomáš Janovicz, Milan Lasica, Jano Štrasser, Zoro Laurinc, Kamil Peteraj či Boris Filan. Sú to excelentní textári, ale málo ľudí s nimi v dnešnej dobe pracuje, čo je veľká škoda.

Čo vás napadne ako prvé, keď sa povie Bratislava?

V mojich mladých časoch to boli prechádzky po Korze, ktoré nebolo tak krásne ako dnes, ale všetci sme sa tam vyrojili. A chodili sme hore dole, hore dole. Tam vzniklo veľa známostí a kamarátstiev. Potom to bol V-klub čo bolo senzačné podhubie pre rôzne zaujímavé umelecké spolupráce a projekty. Malo to punc exkluzivity. Vždy sme vedeli čo sa vo svete deje a aká je muzika. Vždy niekto priniesol nejaké platne. Tatra Revue v ktorom som mala možnosť ako v prvom divadle pracovať, tam skončilo predstavenie, po predstavení hrala hudba, podávala sa večera a väčšina hercov z národného divadla prišla a sedeli, dali si večeru a rozprávali sa o umení o premiéra, ja som tam spoznala špičkových vedcov, ako napr. pán Matuška, Gejza Dusík…  a potom keď sa to zavrelo, tak sa išlo o polnoci na polievku do Kryštál baru. Boli tam tri úžasné polievky, kapustová, silný hovädzí bujón, a ešte jedna. Neviem či dnes takéto stretnutia niekde sú. Už sa mi zdá, že sa skôr izoluje prostredie divadelné, hudobné, literárne a ďalšie.

 

Máte obľúbené miesto v BA kde rada trávite čas?

Vždy som milovala Železnú studničku. Aj za mojich študentských čias sme s manželom chodili na prechádzku. Urobila som čaj, chlebíky alebo rezne a išli sme na celý deň von. Ja som sa celý letný semester učila vonku v prírode, môj manžel tam písal noty. Chodievali sme behať, závodili sme kto bude prvý. Hory a les sú pre mňa zdrojom energie a vnútorného kľudu. Bratislava leží na úpätí hôr, pod ňou je dlhá krásna rieka, pár kilometrov máte do Viedne, Budapešti či Prahy a nejakých cez 300 km ste pri mori. Sme uprostred Európy, čo je úžasné. Žijeme v peknom veľkom meste. Ja som sa presťahovala k Železnej studničke, ráno vybehnem von a som šťastná. Aj keď sa cítim vyčerpaná, tak ma pohyb v prírode veľa krát povzbudí. V Bratislave je množstvo kultúry, koncertov. Ja Bratislavu milujem.

 

Chceli by ste bratislavčanom niečo odkázať?

Aby nesedeli doma, aby chodili viac do prírody a vymenili auto za bicykel. Veľmi pekné je okolie priehrady. Múzeum Danubiana je moderné a krásne múzeum. Je tam veľa pekných cestičiek kade sa človek môže prejsť.

 

Riadite sa vo svojom živote nejakým mottom?

Život je boj, ktorý človek musí vyhrať.