O nás

Čo robíme?

Rozhovory, videoblogy a pútave fotografie nezvyčajných Bratislavčanov

Koho predstavujeme?

Známych aj neznámych ľudí z Bratislavy, ktorí sa tu narodili alebo tu pôsobia a vytvárajú  reálne hodnoty

Prečo?

Považujeme za dôležité predstavovať príbehy ľudí, ktorí majú čo ponúknuť a vedia byť vzormi. Musíme dať ľudom pozitívne vzory, aby vedeli nasmerovať svoju cestu životom správnym smerom.

Príbehy

MICHAL KORDOŠ- Jednoducho vyjsť zo svojej komfortnej zóny a “urobiť to”

Michal Kordoš, 26, v súčasnosti pôsobí ako šéfkuchár, ktorý začínal ako brigádnik v reštaurácii v Rusovciach.

Aj napriek tomu, že nemá vyučenú školu varenia, už počas strednej školy získaval cenné skúsenosti v najlepších reštauráciách v zahraničí. Medzi nimi patria aj krajiny ako Dánsko, Francúzsko, Island či Taliansko. Okrem toho, že dnes varí počas slávnostných večerí pre rôzne spoločnosti a firmy, dnes ho možno ,,okúsiť“ aj priamo u vás doma!

Michal, asi sa ťa to pýtalo už mnoho ľudí, ale spýtam sa aj ja: Čo bolo tvojím hlavným podnetom a motiváciou k vareniu? V skratke, aké boli tvoje začiatky?

Môžem povedať, že som sa k tomu dostal ako slepé kura k zrnu. Moja rodina pochádza z akademického prostredia a dokonca ani na školu som nechodil na kuchársku, ale na bilingválne evanjelické lýceum. Nemal som teda žiadne predispozície k tomu, aby som sa živil varením. Už ako malý som sa chcel však osamostatniť, a tak som začal doma vyvárať, skúšal som rôzne recepty… Rodičia po mne nenachádzali nič iné, ako špinavý riad a keďže to trvalo nejakú dobu, rodičia mi časom pomohli dostať sa k relevantnej brigáde v Rusovciach, odkiaľ aj pochádzam.

Tam som ako 13-ročný začal robiť rôzne predjedlá, zaúčal som sa. Ako čas ubiehal, rástli tak aj moje ambície a v zhruba v 18tich rokoch som sa prihlásil na stáž do reštaurácie Noma v Dánsku. Počas strednej školy som sa uvoľnil a šiel som tam na stáž na tri mesiace.

Takže počas strednej ťa takto pustili von?

Presne tak, nie je to štandardné, keďže moja škola nebola kuchárska škola, ale aj napriek tomu ma pustili na dlhšiu dobu preč bez toho, aby som si zameškané skúšky musel dorábať. Táto skúsenosť bola aj jedným z hlavných zlomových bodov v mojej kariére, a som preto za ňu veľmi vďačný.

Vieš nám aj povedať, ako si sa vôbec dostal k tejto iniciatíve? Pre mnohých začínajúcich kuchárov sa to môže zdať ako beh na dlhé trate a môže ich to odradiť, no práve tvoje rady ich môžu trochu v tomto povzbudiť.

Najprv som ich len z diaľky sledoval. Hoci som nemal vtedy žiadne relevantné skúsenosti, napísal som im na priamo. Keďže Dáni razia teóriu, že príď a ukáž sa, celkom rýchlo mi odpísali a pozvali ma k sebe. Prišiel som tam na týždeň, počas ktorého ma poriadne vyžmýkali. To bola moja hlavná skúška. Netreba sa preto báť, za vyskúšanie človek naozaj nič nedá. Odhodlanie a zapálenie pre vec sú atribúty, ktoré sú vyhľadávané a nie je teda lepší spôsob ich ukázať, ako jednoducho vyjsť zo svojej komfortnej zóny a “urobiť to”.

Ako vyzerá takáto skúška varenia?

Dajú ti robiť tie najmenej populárne veci – čistenie byliniek, drobné prácne veci, na základe ktorých si otestujú tvoju trpezlivosť a celkovú disciplínu.

Čo nasledovalo potom?

Počas stáže som si našiel ubytovanie, fungoval som tam v podstate ako samostatná jednotka. Začal som postupne. Tým, že kuchyňa mala dve poschodia a osem samostatných sekcii, každý nový člen má možnosť prejsť si jednotlivými sekciami. Začal som spracúvaním byliniek až som sa postupne prepracoval k samotnému servírovaniu jedla. Tým, že tam nefungujú na smeny, ale všetci robia päť dní v týždni a 16-17 hodín denne, bola to ťažká zaťažkávacia skúška pre mňa a nebolo to úplne jednoduché. 17 hodín bolo však na ich pomery úplne bežné. A to platilo aj napriek tomu, že som mal len 18 rokov a bol som sa tam len zaúčať. Iba pri takýchto extrémoch si však človek uvedomí, kde sú tie jeho hranice.

Čomu si sa tam teda najviac priučil?

Mnohí si myslia, že pri takejto skúsenosti sa človek naučí najmä lepšie variť, no nie je to tak. Disciplína, odolnosť voči stresu či sebazaprenie patria medzi hlavné vlastnosti a skúsenosti, ktoré si človek odtiaľ odnesie. Táto stáž bola preto pre mňa z mnohých ohľadov jeden zo zlomových bodov v mojej kariére.

Predpokladám, že si tam bol jediný Slovák, alebo sa mýlim? Pravdepodobne ste pracovali vo veľmi medzinárodnom prostredí, čo už samo o sebe muselo byť náročné z hľadiska komunikácie, vzájomného porozumenia a synchronizácie pri varení. Ako by si opísal atmosféru v kuchyni?

Tam bolo najmä viac kuchárov ako hostí. Bežný personál pozostával približne z dvadsiatich kuchárov, z toho desať fixných a ďalších desať stážistov, medzi ktorými som bol aj ja. Boli tam ľudia z celého sveta, z Austrálie, Poľska, Južnej Kórey… taká multikultúrna zmeska. Aj keď sme si varili jedlo pre seba a nie pre hostí, vždy sme sa pri tom striedali a varili si jedlo rôznych kuchýň. Počas jedného týždňa sme tak vystriedali arménsku, poľskú, židovskú alebo brazílsku kuchyňu. Veľmi sa mi páčilo samotné spolunažívanie medzi stážistami a zamestnanými. Výhradným komunikačným jazykom bola angličtina, dokonca aj medzi Dánmi. Bolo to také gesto z úcty voči ostatným kolegom. Každý týždeň v sobotu po večeri sa všetci stretli, skúšali a ochutnávali navzájom nové jedlá a nápady. Otvorilo sa pár pív, keď tak sa išlo neskôr do mesta sa zabaviť. Z tohoto hľadiska bol kolektívny duch veľmi silný, čo pomáhalo hlavne v rôznych stresových a krízových situáciách.

Ako narábaš s jedlom, ktoré ti ostane z podujatí nazvyš? Sú nejaké zaužívané praktiky, ako narábať s nedojedeným jedlom a surovinami šetrne?

Práve vďaka tomu, že pred každou akciou viem, koľko hostí budem na podujatí mať, viem svoje jedlá pripraviť tak, aby boli presne na mieru. Samozrejme, vždy s nejakou rezervou pre prípad, keby chcel niekto viac, ale obrovská výhoda je to, že vždy viem, koľko budem musieť variť, a z toho dôvodu je odpad minimálny.

Vieš nám trochu priblížiť, ako s nedojedeným jedlom narábajú v zahraničí? Napríklad krajiny ako Island či Dánsko, kde si pôsobil?

Nechcem povedať, že by si Slováci nevážili jedlo, ale určite sú v týchto krajinách oveľa ďalej než sme my. Keď hovoríme o takých lepších reštauráciách, tak tie sa prezentujú aj tým, že varia zo surovín, ktoré ľudia vyhadzujú. Je to síce náročnejšie, ale zato zaujímavejšie. Väčšinou sa jedná o šupky zo zeleniny či ovocia, ale napríklad aj kosti z rýb. Viac-menej sa dá všetko využiť, len si to vyžaduje oveľa viac úsilia. Tieto praktiky postupne aplikujem aj do svojho varenia čoraz častejšie.

 

Aké vidíš najbližšie trendy v gastronómii? Myslíš, že ľudia postupne začnú jesť napríklad menej mäsa?

To si povedala za mňa, si myslím. Už sám dokonca jem menej mäsa, podľa toho prirodzene nastavujem aj svoje menu. Takisto robím často večere, kedy robím čisto vegánske menu. Ja sám síce nebudem nikdy vegán a asi ani vegetarián, ale snažím sa to aj pri varení obmedziť na minimum a využívať len mäso, o ktorom viem, odkiaľ pochádza.

 

Poďme ale k tvojej doterajšej aktivite – Foodman. Ako vznikol tento koncept a čo bude nasledovať ďalej?

Keďže som nemal záujem pustiť sa do práce v bežnej reštaurácii, hľadal som možnosti, ako môžem svoje nápady a emócie preniesť do jedla aj v inom prostredí než v regulérnej prevádzke. Preto vznikol aj projekt Foodman, ktorého cieľom je priniesť a ponúknuť ľuďom náročnejšiu gastronómiu priamo u nich v pohodlí domova.

Jedná sa o zážitkový event, kedy svojim hosťom prinesiem zážitok priamo domov. Vyzerá to asi tak, ako keď ide človek do reštaurácie, no len s tým rozdielom, že teraz sedí doma a všetko sa zaňho urobí – od prípravy surovín až po finálne upratovanie. Menu sa tvorí na mieru danému zákazníkovi, no snažím sa ho vždy prispôsobiť sezóne.

Musím však povedať, že dnes už ide Foodman do úzadia a budem sa primárne prezentovať pod svojím menom.

Čo všetko budeš teda pod svojím menom prezentovať a kde sa budú môcť tvoji potenciálni zákazníci ísť k tebe najesť?

Budú tam spadať rôzne veci – poradenstvo, benefičné eventy… Robil som benefičný event v Starej tržnici v Bratislave v minulom roku, počas ktorého som vyzbieral asi okolo 7000 EUR. Myslím, že je to za jeden večer celkom slušný príspevok. Cieľom eventu je, aby sa zišli kuchári na jednom mieste a zocelili tím ľudí pre vzájomnú podporu. Tento rok budeme organizovať prvý, oficiálnejší ročník tohto benefičného eventu a zúčastniť sa ho bude môcť každý, kto si zakúpi lístok. Budeme o ňom informovať na Facebook-u, na webstránkach, cez rôznych kuchárov… Takisto je vždy možnosť zakúpiť si moju poukážku na kulinársky zážitok u kohokoľvek doma.

V neposlednom rade by som sa chcela opýtať, či máš svojich pomocníkov? Čo musí potenciálny záujemca urobiť pre to, aby sa mohol prísť k tebe priučiť? Si otvorený možnostiam odovzdať svoje know-how aj niekomu inému?

Som otvorený čomukoľvek, nemám čo tajiť. Človek nemusí mať nič vyštudované, musí vedieť rozmýšľať sám za seba. Odo mňa dostane každý, kto sa prihlási, voľnú ruku, no na druhej strane očakávam, že si bude vedieť aj s hocijakou situáciou sám poradiť a robiť nielen to, čo mu ja prikážem.

Michal, ďakujem veľmi pekne a budem ti veľmi držať palce pri budovaní vlastnej značky!

-Claudia Tran

UNIQFORMS – Aj oblečeniu treba dávať druhú šancu

Ahoj Ivonka, veľmi pekne ti ďakujeme za prijatie ponuky na rozhovor s nami a že si bola taká zlatá a otvorila si nám dvere do Vašej dielne, kde všetky tieto umelecké diela vznikajú a kde človek môže byť naozaj sám sebou, čo sa na Vašej práci, ale aj na návrhoch Vašich zákazníkov odzrkadľuje.

 

Ivonka, prosím, predstav sa našim čitateľom. Čo aktuálne robíš, či chodíš do školy alebo momentálne pracuješ, niečo z tvojho života mimo Uniqforms, aby ťa mali šancu takto na začiatok spoznať.

Ahojte, moje meno je Ivona Kačenková, momentálne nepracujem, venujem sa len tomu, čo robím, čiže móde a vlastnému oblečeniu. Od budúceho týždňa nastupujem na vysokú školu v Trnave a to na odbor marketingovej komunikácie. O dva týždne budem mať 21 rokov, na čo sa veľmi teším, najmä na oslavu s mojimi blízkymi a kamarátmi. Čo rada robím je veľmi ťažko povedať, lebo vlastne ja všetko rada robím (haha). Ale najviac asi rada trávim čas v lese, čerpám energiu a naozaj sa zaujímam o našu planétu, snažím sa trošku ekologicky žiť, čo sa tiež snažím preniesť aj do módy. Rada maľujem, cestujem a zabávam sa so svojimi kamarátkami, s ktorými chodím von na párty.

Prezradíš nám, čo máš spoločné s Uniqforms a ako si sa k takémuto niečomu dostala, prosím?

Jasné. K Uniqforms som sa dostala vlastne minulý rok, kedy som zmaturovala a mala som chvíľku takú pauzu, že som nevedela, čo ďalej so svojím životom. Vlastne, od malička ma to vždy ťahalo k móde, neverila som si, vždy som sa maximálne podceňovala. Potom som vyskúšala urobiť sama svoju prvú bundu len tak pre kamarátku, keď ma oslovila. A tak ma potom Peťka, ktorá je vlastne prvou zakladateľkou zavolala, nech sa pridám.

 

Peťka je, ako si spomínala, zakladateľka. Vieš nám opísať ako vznikol tento názov Uniqforms a čo je jeho hlavnou myšlienkou/posolstvom?

Áno, Peťka je zakladateľkou Uniqforms. Taktiež si vymyslela svoj koncept a najskôr začínala pri tričkách a teraz už tvoríme na všetkom. Názov vznikol tak, že Peťka mala hodinu angličtiny a akurát preberali uniformy a tento koncept ju veľmi zaujal, keďže naša značka je o prezentovaní sa ako niečo unikátne. Čiže v preklade, „unikátne uniformy“. Je to miesto, kde si ľudia môžu vymyslieť svoj vlastný námet, ktorý ich vystihuje alebo ich s niečím spája a tak sa stane daný kúsok výnimočným tak, ako je každý jeden z nás. Chceme dať priestor ľuďom vypustiť z nich to ich pravé ja a nebáť sa ho odprezentovať v oblečení od nás. Samozrejme, robíme aj vlastné kolekcie, ktoré obsahujú naše logo, rôzne motívy a kresby. Takže je to spojenie nášho sebavyjadrenie, podmieneného inšpiráciou zo zahraničia, ale aj tvorbou oblečenia na objednávku. Je to o tej jedinečnosti, ktorú sa dnešný svet snaží zakryť, ale my chceme dať ľuďom šancu, aby sa nebáli ukázať ich ja a snažíme sa poskytnúť návod, ako na to práve cez oblečenie.

 

Bolo Vás niekedy aj viac alebo kto všetko tvoril/tvorí tím Uniqforms a aký to malo priebeh, kým sa Vaša značka stala takou, akou je teraz?

Najskôr bola Peťka, ktorá si oblečenie prerábala sama pre seba. Po odporúčaniach ľuďmi nech začne niečo vyrábať, to aj skúsila.  Neskôr sa spojila s Luckou, spolu tvorili a nakoniec sme všetky skončili pod krídlami Uniqforms. Boli sme štyri – Peťka, Lucka, Jarka a ja. Spolu sme začali robiť všetko, už to nebolo len o tričkách. Po čase sa Lucka od nás odpojila, pretože to nestíhala skĺbiť so školou a nevidela v tom úplný potenciál. Tak sa vybrala svojou cestou, hoci ju baví móda a v móde sa pohybuje z nás úplne najviac. Ona je sama o sebe ikona módy. Ostali sme teda tri a koncom roka 2017 sme sa rozhodli, že vymažeme všetko zo sociálnych sietí, kde sme prezentovali naše výtvory a začneme úplne odznova.

Išlo nám to veľmi dobre, mali sme spoluprácu so skupinou Neri. Potom sme pripravili našu novú kolekciu a za jeden mesiac sme stihli dať tri prehliadky.

 

Momentálne som v Uniqforms len ja, keďže Peťka sa rozhodla pre hudbu v ktorej sa našial viac aj napriek tomu, že móda ju veľmi baví. Do budúcna budem určite hľadať k sebe posily, ale zatiaľ to je dobre tak, ako to je.

Odkiaľ beriete inšpiráciu? Ako sme už spomínali, ľudia si u Vás môžu dať navrhnúť, čo sa im páči, ale tvoríte aj niečo vlastné. Odkiaľ beriete nápady, výtvory a celkovo prostriedky a materiály?

Ľudia si u nás môžu navrhnúť, čo sa im páči, ale tvoríme aj vlastnú kolekciu, ktorú sme mali možnosť predávať v obchode Fuck them store, kde momentálne nemáme veci, lebo sama to teraz nestíham. Momentálne robím zatiaľ len na objednávku, maximálne šesť kúskov, čo mi dáva priestor na detailnú prácu s dôrazom na jedinečnosť, aby bol každý zákazník čo najspokojnejší. Inšpiráciu beriem osobne najviac zo zahraničia, ale veľmi by som chcela do toho zakomponovať Slovensko a tradičné motívy, niečo, čoho by som sa stále chcela držať a tým vyzdvihovať našu krajinu. Čo sa materiálu týka, najviac preferujem rifľovinu, na ktorej sa naša tvorba veľmi pekne ukáže a tým by sme chceli dať aj veciam z tohto materiálu druhú šancu. Je veľa vecí, ktoré si človek už neoblečie, lebo sú zapadnuté prachom, vyšli z módy lebo nám už viac nesedia. U nás sa takýmto veciam dáva druhý dych a v minulosti obľúbený kúsok môže byť zajtra ten najobľúbenejší a ešte aj jedinečný.

 

Viacerým ľudom, najmä tým, ktorí pekne kreslia môže prísť jednoduché také niečo vytvoriť. Je to naozaj tak alebo si sa stretla už aj s rôznymi nepríjemnosťami/prekážkami počas maľovania a povedala si si, že to naozaj nie je len o tom „pekne kresliť“? A ktorý zo svojich výtvorov považuješ za ten najkrajší?

Veľakrát, sa mi stalo, že farba skončila tam, kde absolútne nemala. Problém je to najmä vtedy, keď je majiteľ s daným kúskom oblečenia nejako spätý. Často krát treba vymýšľať rôzne náhrady, postupy a motívy, ako by sa daná predstava dala umiestniť na oblečenie. Kombinovanie farieb, štruktúry, doplnkov a podobne tiež niekedy nie je zábava. Keď už nestačia ani vystrihnuté alternatívy, ktoré by sa dali iba našiť alebo prilepiť, vtedy prichádza na rad už naozajstná vynaliezavosť a pot, čo s tým. Ale vďakabohu nakoniec vždy všetko vyšlo tak, ako malo a kúsok sa majiteľovi páčil a bol spokojný, čo je najhlavnejšie!

A najkrajší kúsok? Vždy, keď niečo domaľujem si poviem, že tento je ten, ktorý mi najviac vyšiel a zároveň bol najťažší. Ale keď sa tak zamyslím, asi to bude bunda s Harley Queen a Jokerom, ktorú som asi fakt najviac realisticky spravila a aj som sa s ňou poriadne do detailu vyhrala, čo mi trvalo až tri dni.

 

Spomínala si, že ste mali už tri prehliadky. Ako sa Vám takéto niečo podarilo v takom krátkom čase a ako to prebiehalo? Som si istá, že to nebola len taká obyčajná módna prehliadka.

Prehliadka bola úplne spontánny nápad. Chceli sme byť s tými ľuďmi, tak sme zavolali nášmu kamarátovi Jožkovi, manažerovi Great club, s ktorým sme prebrali náš nápad. Dosť pochyboval, či nám príde aspoň päťdesiat ľudí. Tak sme tak po sebe pozreli, že keď sa spojí rodina, tak spolu by to mohlo byť aspoň toľko. V deň prehliadky nás Jožko trápil či prídu, že im niektorí aj zrušili rezervácie. No napokon to dopadlo úplne nad naše očakávania, keďže sme túto akciu spojili aj s našim krstom a prišlo neskutočne veľa našich, ale aj cudzích ľudí a bolo to super. Čiže v Great club-e sme mali na prvej prehliadke okolo dvesto ľudí a celé to bolo o tom, aby ľudia boli sami sebou, takže sem tam si modely a modelky aj zatancovali a bolo to naozaj super.

 

Na základe toho nás oslovili ďalší dvaja ľudia, že by chceli mať s nami prehliadky. Jedna bola na lodi v Hamuliakove na akcií pre Smart4You, kde ľudia rozbiehali svoje projekty a tak sme sa tam aj my odprezentovali.  V druhom prípade nás oslovili dvaja DJ-i, že chcú spraviť akciu a chcú tam aj nás. Bola to veľmi narýchlo, hlavne vymyslieť aj nové oblečenie a všetko, ale dali sme to. Mali sme aj vlastné mólo z pokreslených kartónov, rôzne figuríny, popísané hlavy ako dekorácie a výzdobu. Peťka si tam aj zahrala ako Dj-ka.

 

 

Bolo ťažké sa presadiť na trhu, vyjsť s tým von medzi ľudí?

Nemyslím, že ťažké, ale skôr sme nevedeli, čo máme očakávať od ľudí, ako zareagujú. Nie je to obyčajné oblečenie. Je to presne také to oblečenie, že keď s ním človek vyjde medzi ľudí, v tom momente sa upriami celá pozornosť na neho. Otočia sa, že: „Wow, čo to má na sebe?“ Bolo to iba o tom, ako to zoberú. Ale my sme to neriešili, išli sme si za svojim. Nás to bavilo a baví a robili sme to preto, žiadna iná vízia nebola. A chceli sme ukázať ľudom, že majú príležitosť si dať niečo spraviť, čo nebude mať nikto iný.

 

Čo som videla, aj viacero známych ľudí má veci od Vás. Je to o tom, že Vy ich oslovíte alebo chodia za Vami už sami s prosbou o vlastný kúsok?

Bolo pár interpretov, ktorých sme aj my oslovili, či by nemali záujem. Napríklad P.A.T. má od nás pár kúskov v rámci reklamy, že si ich dá do klipu a propaguje nás. Separ nás oslovil a to sme spravili pre neho a pre jeho ženu Tinu. Teraz nás oslovil Strapo so svojou predstaou, ale to je ešte v procese.

 

 

Momentálne je na trhu viacero značiek, ktoré maľujú na oblečenie rôzne portréty, kresby a podobne. Nevnímaš to ako konkurenciu? Neovplyvnilo ťa ešte niečo podobné ?

Určite nie. Samozrejme, registrujem viacero účtov na Instagrame, čo kreslia na oblečenie, ale to len z toho, čo mi vybehne. Nevnímam to takto a ani to neriešim. Podľa mňa konkurencia neexistuje, pokiaľ niekto nekopíruje. Každý dá do toho niečo svoje a tým to nemôže byť konkurencia, každý má niečo iné. Taktiež ja sledujem hlavne zahraničie, odkiaľ aj čerpám inšpiráciu, takže to je taká moja konkurencia. Zároveň je to ale aj vízia a cieľ, na akú úroveň by som sa niekedy chcela dostať.

 

Čo chystáš najbližšie s Uniqforms? Môžu sa ľudia tešiť aj na nejaké prekvapenie alebo novinku?

Prekvapenie bude. Chystám svoju vlastnú kolekciu aj s prehliadkou a to 23.11.2018, kde bude aj Peťka hrať. Kolekcia, ktorá sa predstaví na prehliadke v The Club bude aj v obchodoch na predaj. Chcem v nej ukázať kúsok seba a vyblázniť sa trošku, tak sa teším. Je to informácia, o ktorej ešte skoro nikto nevie tak dúfam, že sa vám bude páčiť.

 

Ivonka, takto na záver by som sa ťa ešte opýtala, čo by si odkázala čitateľom a celkovo mladým ľudom? Je nejaké motto, prípadne motivácia, ktorá ťa posúva vpred a ktorá by mohla pomôcť aj ostatným k dosiahnutiu toho, po čom túžia?

Ľudia sa nemôžu báť. Nie, že báť „báť“, ale obávať sa padnúť. Musia skúšať, pretože ak nevyskúšajú, tak im to nevyjde, lebo to nevyskúšali. Všetci ma odhovárali, že to bude ťažké, že to nie je len tak. Dobre, fajn, ale kebyže to je ľahké, robí to každý.

 

Takže treba len chcieť a pôjde to všetko. Len treba chcieť a nebáť sa skúsiť.

To som si uvedomila na svojej ceste.

 

Ďakujeme krásne v mene celého tímu People of Bratislava ešte raz a veľmi sa už tešíme na tvoju novú kolekciu a prajeme Ti mnoho objednávok a ešte veľa zážitkov a pekných chvíľ v spoločnosti módy a ľudských unikátov.

HOUSE MUSIC BROTHERS- Ak miluješ hudbu, tancuj s nami

 

Ahojte, veľmi pekne Vám ďakujeme za prijatie ponuky na rozhovor.Dnes, sa budeme rozprávať o komunite ľudí House Music Brothers, ktorá je dôkazom toho, že ak niečo naozaj milujete, privedie Vás to väčšinou k veľkým a najmä prospešným cieľom.

Čítaj viac

Matej Dušek – Aj napriek barlám za všetko vďačný

Matej Dušek (22):

,,Nech sa ti v živote deje čokoľvek, môžeš to brať ako príležitosť alebo ako prekážku. Stal sa mi úraz. Bol som mesiac v nemocnici. Mohol som to brať tragicky, doteraz som chodil na vozíčku a na barlách a zrazu som bol v nemocnici a ležal som. Buď som sa mohol ešte viac ľutovať alebo som mohol byť vďačný za to, čo mám. Rozhodol som sa pre to druhé.“

Čítaj viac

Dušan Šmidák: zakladateľ Prešporáčika

Pri prechádzke Starým mestom si každý z nás všimne výrazné, červené vláčiky, ktoré už dlhé roky skrášľujú prehliadku Bratislavy.
Pán Dušan Šmidák, zakladateľ Prešporáčiku mi v našom rozhovore porozprával o ich vzniku a začiatkoch. Je to veľmi motivujúci a pozitívny človek, ktorý mne osobne je veľkým vzorom.
Jeho vytrvalosť a viera ho priviedla k dnešným úspechom.

Čítaj viac

Šaban Ristemovič: Manažér Old Fashioned Bar

Ahoj Šaban, dovoľ mi predstaviť ťa naším čitateľom dvomi indíciami. Červené velúrové sako a miesto, ktorého hlavná myšlienka je únik z tohto sveta. To je to, čo vystihuje Old Fashioned Bar, ktorý aktuálne manažuješ. Navyše, kto by nepoznal výnimočný drink v nápaditom pohári v tvare ananásu alebo dámskej lodičky priamo v centre Bratislavy…

Čítaj viac

Norbert Meszároš: Čarodejník z Bratislavy

Keď sa povie čarodejníctvo alebo voodoo veľa ľudí si predstaví negatívne veci.

Veci ktorými sa Norbert zaoberá sú zaujímavé a nápomocné pre ľudí. Stretnutie s týmto mladým mužom bolo pre mňa zatiaľ najzaujímavejším vôbec.

Čítaj viac

Ondrej Antálek: Otec, tanečník a moderátor

Ahoj Ondro, počuli sme, že si už tatinom malého, skoro ročného Olivera. Gratulujeme ☺. Momentálne je ťa najviac vidieť na televíznej obrazovke v relácii PARK, ale mnohí Ťa poznajú aj ako tanečníka  zo skupiny The Pastels, s ktorými stojíš za mnohými úspešnými tanečnými projektmi nielen na  Slovensku, ale aj v zahraničí, ale aj z predstavenia Boyband, ktoré malo 100 reprízu nedávno. Taktiež Ťa budeme môcť vidieť aj v prvom slovenskom tanečnom filme z hip-hopového prostredia s názvom Backstage.

Čítaj viac

Ján Volko: Športovec roka aj sŕdc 2017

Ahoj Janko, je nám veľkou cťou, že si súhlasil s rozhovorom. Si momentálne jeden z ľudí v Slovenskom športe o ktorom sa hovorí v zlate, striebre, úspechoch a najmä dobrom srdci a skromnosti. Si mladým atlétom, ktorý si za poslednú dobu zažil toho veľa či už na domácej alebo svetovej pôde a za to všetko môžeme byť na teba hrdí. Veľa ľudí rado počúva príbehy o tebe, tak nám prosím ťa povedz sám čo robíš, ako to celé vnímaš a ako to celé začalo a veľa ostatného.

Čítaj viac

Dominik Lauko: Talentovaný hudobník

Má síce len 19 rokov, už teraz sa však môže pochváliť mnohými úspechmi. Talentovaný chalan, ktorý hrá na viacerých hudobných nástrojoch, skvelo spieva a dokonca mu nie je cudzie ani divadlo. Čo ho doviedlo k umeniu a v čom vidí Dominik Lauko správny recept na úspech si môžete prečítať v rozhovore s ním.

Čítaj viac

Maria Hrvatić: Zakladateľka ‘Internationals Bratislava’

Najmä posledné roky sme si mohli všimnúť, že aj Bratislava je “International”! Nemyslíme iba cudzincov, ktorí sa tu usadia a nájdu si prácu. Život v určitom meste sa spája s komunitou ľudí, priateľstvami, športovými aktivitami ale aj nočným životom. Avšak keď dôjdeš do mesta kde nikoho nepoznáš, nie je toto začlenenie sa do spoločnosti najjednoduchšie. Nad touto myšlienkou sa zamyslela práve Chorvátka Maria Hrvatić, ktorá je zakladateľkou úspešného projektu: ‘Internationals Bratislava’ .

Čítaj viac

Maroš Molnár: Tréner, ktorý mení životy ľudí

Maroš Molnár: Tréner, ktorý mení a motivuje životy ľudí, nie len v televíznej show Extrémne premeny, nám prezradil, kto naopak v živote motivuje jeho a aké to bolo postaviť sa pred kameru bez predošlých skúseností. Ak aj vy potrebujete kúsok motivácie, myslím, že ju načerpáte z nášho rozhovoru.

Čítaj viac

Petra Kuliková: La Donuteria

Už aj v Bratislave máme možnosť ochutnať Ameriku na dlani! Čo tým myslím? No predsa každý z nás pozná celosvetovo známe donuty! Väčšina z nás ich pozná z amerických filmov o  policajtoch, niektorí z nás si čo-to už pocestovali a túto úžasnú delikatesu mali možnosť ochutnať. My v Bratislave sme donedávna poznali donuty iba z reťazových supermarketov, ktoré okrem tvaru nemajú nič s donutmi spoločné. Všetko sa zmenilo vďaka Petre a jej tímu!

Čítaj viac

Patrik Michel: Osobný tréner

S výživovými poradcami a trénermi sa dnes doslovne roztrhlo vrece. Málokto však skutočne vie, čo je pre ľudské telo naozaj zdravé a správne. Patrik Michel, osobný tréner, ktorý má za sebou aj napriek nie veľmi vysokému veku mnoho skúseností s trénovaním ľudí, sa nám vyjadril aj na otázky, ktoré sú dnes medzi ľuďmi pomerne dosť diskutované.

Čítaj viac

Andrea Kopecká: tatérka a umelkyňa v Rooster Tattoo

Andrea je mladá, veľmi sympatická a priateľská absolventka VŠVU, ktorá prešla od 2D maľby na plátno ku 3D kresleniu na telo – tetovaniu. Jej štýl je bezpochýb jedinečný, s citom pre slovenskú tradíciu, ktorou sú výšivky. Je to presne daný ornament, ktorý sa časom veľmi nemení, akurát sa prispôsobuje a štylizuje ako sa vyvíjal v rôznych regiónoch, tak sa používajú príbuzné prvky – presná ornamentotvorba.  Má svoj nezameniteľný rukopis –  pracuje s kresobnou stopou, čo sú v podstate čarbanice alebo skice pri ktorých je vidno jedinečné maliarske gesto. Jej obľúbená kerka je zároveň spomienka.

Čítaj viac

Lukáš Frlajs: Talentovaný herec a youtuber

Lukáša Frlajsa asi väčšine z vás predstavovať nemusím. Okrem toho, že momentálne víri vody internetu je aj talentovaný herec. V rozhovore prezradil, čo všetko obnáša práca na YouTube a priblížil napríklad aj to, ako prebieha profesionálne natáčanie populárneho filmu.

Čítaj viac

COFFEE BROTHERS: Dvaja kamaráti, ktorí premenili lásku ku káve na medzinárodný biznis.

Coffee Brothers vlastnia dvaja mladí a úspešní kamaráti, ktorý si pred tromi rokmi nebáli zobrať na svoje plecia risk.Vypracovali si úchvatnú sieť kaviarničiek.Ich stánky s kávou môžete stretnúť v uliciach Starého mesta, v Nitre, Trnave, Prešove, Košiciach a Budapešti.Ich štýlové vozíky a oblečenie evokujú návrat do 30-40 rokov. Mala som príležitosť vyspovedať Romana Fridricha, jedného zo spolumajiteľov,ktorý mi porozprával ich príbeh.

Čítaj viac

Michal Konrád: tancujúci šefkuchár so srdcom

Ak vám meno Michal Konrád nič nehovorí, tak ste sa posledné týždne asi vyhýbali televízii. Napriek tomu Vám ho rada predstavím. Michala som pred našim rozhovorom osobne nepoznala. Z tanečnej súťaže mi bol nesmierne sympatický, skromný a sršala z neho charizma. Aký je naozaj? Presne rovnaký, myslím, že z nášho rozhovoru to vycítite rovnako aj vy.

Čítaj viac

JAKUB VANEK: „LEN VĎAKA CHOROBE POZNÁME CENU ZDRAVIA“

Jakub je mladý chalan, ktorý si užíva život ako každý, ale zároveň úplne inak. Bojuje so zákernou chorobou – sklerózou multiplex. Miluje život a každý moment s priateľmi, rodinou, či najlepším priateľom – jeho psíkom Orinom. Ako sám povedal: „Len vďaka chorobe poznáme cenu zdravia“.

Čítaj viac

MARCELA LAIFEROVÁ: RODINA JE ZÁKLAD VŠETKÉHO

Rodina je v živote človeka to najdôležitejšie čo má. Či je človek chorý alebo má pocit osamelosti, rodina je to, čo vám dodá silu či oporu. Rodina pre mňa veľa znamená. Dôležitým v živote je taktiež úspech. Každý človek chce byť v niečom dobrý a úspešný. Nikto iný vás nevie lepšie odhadnúť a vidieť do vás ako vy sám. Človek vie a cíti v čom je dobrý, čomu sa chce venovať a rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti a čo naopak, pre neho nemá zmysel. Kde by sa lepšie mohol realizovať – to je to správne. Aby mohol zobrať zodpovednosť sám za seba, za svoje činy a za svoj život. Každý náš neúspech je výsledkom nášho nesprávneho rozhodnutia, ale aj ten nás vie posunúť vpred.

Čítaj viac

Katka a jej sladký život, ktorý je sprevádzaný baking moments

Ak by som mala opísať stretnutie s Katkou jedným slovom, vybrala by som si slovo sladké. Katka si ma pustila do svojho súkromia, do krásneho, útulného bytu, kde ma vítala s úsmevom na tvári, s fantastickým cheesecakom a s výbornou kávičkou. Rozprávali sme sa nie len o pečení, ale aj o Katke a o tom, čo má rada. Pred čítaním vás ale varujem, nečudujte sa, ak sa vám budú po prečítaní zbiehať slinky a dostanete okamžite chuť na sladké 🙂

Čítaj viac

Romana Klimeková, interierová stylistka a spoluzakladateľka Psa v núdzi

Stretnutie s touto ženou bolo pre mňa zatiaľ najpríjemnejším stretnutím vôbec. Stretli sme sa U Kubistu, kam Romi prišla aj so svojim psíkom Hugom. O tom, že s Hugom to bola okamžitá láska v sekunde, ako na mňa skočil a oblízal ma, hovoriť nemusím. Tá energia, radosť a šťastie, ktoré idú z Romi, boli úžasným zážitkom a samotný rozhovor bol plný zaujímavých, múdrych a vtipných slov, ktoré bohužiaľ musia byť pre tento článok skrátené. Zo stretnutia som odchádzala po skoro dvoch hodinách, kedy sme zabudli na čas a zakecali sa tak, že Romi skoro nestihla svoju prednášku. Úsmev po tomto stretnutí mi ostal ešte dlho. Dúfam, že tú energiu vycítite aj vy, aspoň takto, prostredníctvom viet, ktoré si prečítate.

Čítaj viac

Richard Varga, Najlepší triatlonista na Slovensku

Môj prvý triatlon som absolvoval asi 13 ročný na Kuchajde. Pamätám si, že keď som dobicykloval nevedel som si obuť tenisky tak som bežal celý čas bosý lebo som nechcel prehrať, súperi sa uz približoval nemal som čas. Ponáhlal som sa. (smiech)

Čítaj viac

Kata­rí­na Čun­der­lí­ko­vá: Z hanb­li­vej žien­ky ohni­vá diva!

Milu­jem tanec a všet­ky jeho for­my, je to krás­ne vyjad­re­nie emó­cie v dopro­vo­de s hud­bou. Najprv som sa veno­va­la mode­lin­gu, potom bale­tu a posled­né roky to je Bur­le­sque. Je to zau­jí­ma­vé, moji najb­liž­ší sú moji naj­vač­ší fanú­ší­ko­via a pod­po­ru­jú ma v tom, čo robím, naj­mä moja mami­na. Na vystú­pe­nia­ch sa stre­tá­vam s potles­kom a úsme­va­mi. Ľudia sa s nami radi odfo­tia, ale sú aj tí, kto­rí sa han­bia a nepre­ja­vu­jú navo­nok žiad­ne emó­cie.

Čítaj viac

Igor Tóth: Pozi­tív­na moti­vá­cia ako hna­cí motor spo­loč­nos­ti

Ak robí­te čo vás baví a máte moti­vá­ciu, tak zra­zu všet­ky veci, kto­ré robí­te dáva­jú zmy­sel. Šťas­tie je v živo­te člo­ve­ka to naj­dô­le­ži­tej­šie, má rôz­ne for­my a spá­ja sa s pozi­tív­nou ener­gi­ou. Či už pri­chá­dza z rodi­ny, z prá­ce a napl­ne­nia v nej, ale­bo z toho, keď člo­vek nie­kde inves­to­val pozi­tív­nu ener­giu a tá sa mu vrá­ti­la zná­so­be­ná späť.

Čítaj viac

Mária Vaš­ko­vi­čo­vá: Ak máme zdra­vie, máme všet­ko, čo potre­bu­je­me

Celý náš život je obklo­pe­ný veca­mi a myš­lien­ka­mi, za kto­rý­mi sto­ja ľudia. V kaž­dej oblas­ti sú takí, kto­rí vyni­ka­jú a sú líd­ra­mi myš­lie­nok. Čím viac o nich vie­me a vší­ma­me si ich, tým viac máme šan­cu sami rásť a pri­jí­mať osob­né výzvy. Zvy­šu­je sa aj pove­do­mie a sú záro­veň aj vzor­mi pre mla­dý­ch ľudí. Mária Vaš­ko­vi­čo­vá, pre kto­rú je filan­tro­pia zmys­lom živo­ta, je pro­du­cent­kou a autor­kou pre­stíž­ne­ho spo­lo­čen­ské­ho podu­ja­tia, na kto­rom sú oce­ne­né osob­nos­ti za mimo­riad­ne úspe­chy v rôz­ny­ch oblas­tia­ch spo­lo­čen­ské­ho živo­ta, Kriš­tá­ľo­vé kríd­lo.

Čítaj viac

Marián Pav­lo­vič: Víno je o emó­cii a zážit­ku

V dneš­nej upo­náh­ľa­nej dobe je dôle­ži­té vedieť sa nie­ke­dy zasta­viť, obzrieť sa a uve­do­miť si, aké šťas­tie máme. Upria­miť pozor­nosť na malič­kos­ti, kto­ré nám robia radosť a tešiť sa z nich. Sna­žiť sa zame­ria­vať na to, čo je dob­ré a hľa­dať pozi­tí­va v kaž­dom dni. Dôle­ži­tým je robiť to, čo vás baví, dať do toho všet­ko a zdo­lá­vať pre­káž­ky. Či už ste začí­na­jú­ci ume­lec, some­li­ér ale­bo pod­ni­ka­teľ, ak do toho dáte srd­ce, máte na všet­ko a môže­te byť naj­lep­ší.

Čítaj viac

Vero­ni­ka Cif­ro­vá Ostri­ho­ňo­vá, kto­rej úsmev nie je jej jedi­nou sil­nou žen­skou zbra­ňou

Začiat­ky nebo­li vôbec jed­no­du­ché, bolo to nároč­né. Z moji­ch blíz­ky­ch ma všet­ci pod­po­ro­va­li. Pri­šla som však do robo­ty, kto­rú som nikdy pred tým nero­bi­la, a záro­veň ako nie­kto, kto mal zná­me­ho par­tne­ra. A to nie je ide­ál­na rov­ni­ca. Moji kole­go­via, kto­rí začí­na­li pres­ne ako ja, mali taký ten pokoj na zau­če­nie sa, a ja som bola pod neus­tá­lym drob­no­hľa­dom a kri­ti­kou. Ale dnes to vidím už tro­chu inak, vidím to tak, že to tak asi malo byť. Vte­dy som však bola z toho naozaj smut­ná. Pri­šla som z Ame­ri­ky a neve­de­la som ako to tu fun­gu­je, pre­čo to tu tak­to fun­gu­je, a pre­čo má nie­kto pocit, že chce o mne písať, keď som vte­dy ešte nikde nepô­so­bi­la. A mož­no to znie ako kli­šé, ale je to tak, že čo ťa neza­bi­je, to ťa posil­ní. Pod­ľa mňa kaž­dý, čo nie­čo začí­na a to je jed­no, v akej oblas­ti, tak sa musí pri­pra­viť na to, že prí­du veci, kto­ré bude musieť pre­kús­nuť, mož­no ich bude musieť aj pre­pla­kať, vybo­xo­vať ale­bo sa s nimi pros­te neja­ko zmie­riť. Potom to asi aj odli­šu­je tých ľudí, kto­rí sú neskôr úspeš­ní, pre­to­že vedia, že tých úska­lí je na začiat­ku ove­ľa viac ako neja­ký­ch pozi­tív­ny­ch poci­tov, úsme­vov a úspe­chov.

Čítaj viac

Pole dan­ce taneč­níč­ka Nina Peráč­ko­vá

Ninka je 25 ročná, ambiciózna žena, ktorá robí to, čo miluje a miluje to, čo robí. Jej najväčšou hodnotou a posolstvom je šťastie. Štúdio The No Limits gym je jej druhým domovom a najlepšie sa cíti práve tam. Je skromná, nerada na seba púta pozornosť a šíri z nej veľmi pozitívna energia a radosť zo života.

Čítaj viac

Edyn, youtuber

Keď som začínal a streamoval som hry, tak som si založil fanpage na facebooku. Mal som tam až 5 lajkov, všetky od mojich kamarátov, plus jeden bol môj. Potom som to poslal ešte jednému kamarátovi a on mi napísal, že hahaha načo to robíš, aj tak ťa nebude nikto sledovať. Dosť veľa ľudí v to neverilo a na to by som aj chcel poukázať, že takéto reakcie veľa ľudí odradí od toho, čo majú radi a povedia si, že na to asi naozaj nemajú a neveria si. Práve kvôli takýmto rečiam. Ale mňa to práve že ešte viac motivuje, aby som tomu človeku ukázal, že na to mám.

Čítaj viac

Richard Vrab­lec, mode­rá­tor a zabá­vač s veľkým srdcom

Je dôle­ži­té vedieť, čo chceš a čo od živo­ta oča­ká­vaš. Je zby­toč­né mať desať vyso­ký­ch škôl, keď nemáš cieľ. Ak máš cieľ, nepot­re­bu­ješ ani vyso­kú ško­lu, jed­no­du­cho sa uchy­tíš, pre­to­že ideš za svo­jim cie­ľom. Mať cieľ je nároč­ná ces­ta, je to ces­ta mno­hé­ho odrie­ka­nia, je to ces­ta roz­mýš­ľa­nia, poko­ry, sluš­nos­ti, trpez­li­vos­ti. Keď člo­vek za svo­jim cie­ľom pôj­de, tak sa k nemu dosta­ne a bude šťast­ný. Keď bude šťast­ný, nebu­de musieť iným ľuďom ubli­žo­vať, pre­to­že zlí ľudia nie sú zlí, pre­to­že sú zlí, sú zlí pre­to­že sú nešťast­ní. Keď je člo­vek šťast­ný, tak chce, aby boli aj iní ľudia šťast­ní. Tým, že ja som šťast­ný, potre­bu­jem oko­lo seba šíriť šťas­tie, aby som medzi nešťast­ný­mi neum­rel.

Čítaj viac

Michal Maco, 27, rok ženatý, spoluzakladateľ Bratisky, projektový manažér v developerskej firme

„Napadlo nám to spolu s Palkom Bartošom a Viktorom Blahom, hnevalo nás, že ľudia v Bratislave nosia mikiny a čapice s nápismi LA, NY, Miami a podobne, a pri tom s tým miestom nemajú nič spoločné, zatiaľčo Bratislava ma plno štvrtí so silnou vlastnou identitou, ktorú si ľudia aj uvedomujú. Akurát táto identita štvrtí nebola nijak premietnutá do niečoho, čo by ľudia mohli nosiť, zdieľať to s ostatnými vo verejnom priestore .Chceli sme týmto predovšetkým podporiť v ľuďoch prirodzenú hrdosť na miestá, v ktorých žijú alebo ich radi navštevujú a zároveň v nich rozvinúť taký zdravý lokálpatriotizmus. Predstav si situáciu, že by sa v električke stretli traja náhodní ľudia, každý v mikine Ružinov, Rača a Staré Mesto“.

Čítaj viac

Nicole Lieskovská, 22 , fotografka 

„Fotiť som začínala vtedy, keď som sa presťahovala k otcovi. Spomínam si na časy, keď na mňa kričali a ponižovali ma. Reči typu, o čo sa snažím, čo si o sebe myslím, aj tak nikdy nebudem môcť fotiť ako full-time job a podobne. Ignorovali moje prvé pracovné fotenie a nútili ma ísť s nimi tam, kam som nechcela, namiesto toho, aby som robila to, čo ma bavilo. Vždy, keď k tomu, teda k foteniu prišla reč, počúvala som iba negatívne reči ohľadom toho, aká je to hlúposť a že to nemá zmysel.

Čítaj viac

Tomáš Brngál, 24, študent a zakladateľ Virtual Medicine 

„Od detstva počúvam Kontrafakt, niekedy, keď som naštvaný, tak si pustím tvrdý rap, keď mám intelektuálnu chvíľku, tak si pustím napríklad Vivaldiho, ale strašne rád mám aj house, ktorý ma vie dobre prebudiť počas skúškového. Mám rád hudbu, z ktorej cítim, že je real“.

Čítaj viac

Frederika Fratričová, 24, hnutie 269, video tvorba a záchrana zvierat

„ Celý zmysel môjho života sa točí okolo lásky. Skrz lásku ľudia dokážu všetko. Nemyslím iba lásku medzi partnermi, ale lásku všeobecnú. Keď si uvedomíte, že vy ste mohli byť práve na mieste niekoho, kto trpí, ale nie ste, tak máte hnaciu silu to všetko zmeniť a úprimne si povedzme, čo je silnejšie, ako láska?“

Čítaj viac

"Perfection is achieved, not when there is nothing more to add, but when there is nothing left to take away."

ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY

Náš tím

Juraj Krúpa

Juraj Krúpa

Founder

Ľuďom v našej spoločnosti chýbajú reálne nefalšované osobnosti/vzory, nie iba sezónne hity. People of Bratislava prináša príbehy inšpiratívnych osobností nášho mesta ako ľudí, z ktorých si vie každý vybrať svoj vzor. Majme radi Bratislavu a jej ľudí.

Miriam Zapletalová

Miriam Zapletalová

Creative & Content Specialist

Keď robíš to, čo miluješ - si v tom najlepší. Verím svojim snom. SOM GENERÁCIA Y.

Monika Lichá

Monika Lichá

Social Media Specialist

"A woman's mind is cleaner than a man's: She changes it more often.”

Emma Smatanova

Emma Smatanova

Blogger

Ak by som mala vyzdvihnúť jednu vlastnosť, ktorá je pre mňa najcharakteristickejšia, bola by to asi komunikatívnosť. Pre človeka, ktorému sa nezatvoria ústa je teda spovedanie ludí ako stvorené. No a keď sa od nich ako bonus môžete dozvedieť aj veľa zaujímavých informácii, tak sa dá povedať, že byť súčasťou tímu #peopleofbratislava je vlastne dokonalý job.

Dominika Ducova

Dominika Ducova

Presenter

Milujem cestovanie a doma dlho neobsedím, o to radšej sa vraciam naspäť domov do Bratislavy. Do Bratislavy,plnej zaujímavých ľudí, ktorých Vám budem postupne predstavovať pomocou mojich článkov.

Martin Ondruš

Martin Ondruš

Video

Som decentne extrovertný sangvinik a mám grilovaný hermelín. Robím veci, ktorým verím a verím veciam, ktoré robím. Zároveň sa snažím skrze moju kamerku prihovárať slovenskej pospolitosti a približovať im tak môj svet.

Testimonials